Slovensko má jadrovú elektrinu. Prečo je potom elektrina pre firmy stále taká drahá?

Slovensko má elektrinu z jadra. Lenže to ešte neznamená lacnú elektrinu

Slovenský energetický mix vyzerá na prvý pohľad veľmi priaznivo. Jadrové elektrárne v roku 2025 vyrobili približne 65,9 % všetkej elektriny, pričom po dokončení štvrtého bloku Mochoviec pribudne ďalších 471 MW inštalovaného výkonu. Nový blok by mal po uvedení do prevádzky pokrývať približne 13 % slovenskej spotreby elektriny. Slovensko tak bude mať ešte väčší podiel stabilného domáceho zdroja elektriny.

Napriek tomu však nemožno povedať, že Slovensko vyrába elektrinu automaticky lacnejšie než ostatné krajiny. Cena, ktorú zaplatí firma alebo domácnosť, totiž nie je jednoducho odvodená od toho, koľko stojí výroba jednej megawatthodiny v jadrovej elektrárni. Do výslednej ceny vstupuje fungovanie veľkoobchodného trhu, sieťové poplatky, dane, emisné náklady, kontrakty, regulácia aj situácia na európskom trhu. A práve preto môže mať krajina veľký podiel jadra a zároveň čeliť vysokým cenám elektriny pre priemysel.

Slovenský priemysel platí viac ako európsky priemer

Podľa údajov Európskej komisie dosiahla v prvej polovici roka 2025 priemerná cena elektriny pre priemysel na Slovensku približne 178 eur za MWh, zatiaľ čo priemer EÚ bol 164 eur. Rozdiel 14 eur na jednej megawatthodine možno pri domácnosti vyzerať zanedbateľne, pri veľkom priemyselnom podniku však môže znamenať milióny eur ročne. Pri veľkej fabrike, ktorá spotrebuje stovky gigawatthodín elektriny, už každých desať eur navyše znamená výrazný zásah do nákladov.

A Slovensko je na priemysle mimoriadne závislé. Automobilky, hutníctvo, chemický priemysel, strojárstvo či výroba komponentov patria medzi odvetvia, pri ktorých cena energií výrazne ovplyvňuje, kde sa oplatí vyrábať. Ak je výroba na Slovensku drahšia než v konkurenčnej krajine, zahraničný investor nemusí zatvoriť existujúcu fabriku. Stačí, ak sa rozhodne, že novú fabriku postaví inde.

Práve to je jeden z najväčších ekonomických problémov vysokých cien energií. Ich dôsledkom nemusí byť okamžitý krach podniku, ale postupná strata nových investícií.

Prečo teda jadro automaticky nezaručí lacnú elektrinu?

Dôležitým faktorom je fungovanie európskeho trhu s elektrinou. Slovensko nie je energetický ostrov a cena elektriny sa tvorí v prepojenom regionálnom trhu. Do ceny sa preto premietajú aj ceny plynu, uhlia, emisných povoleniek, dostupnosť výroby v susedných krajinách či cezhraničné prenosové kapacity.

Zaujímavé je, že podľa analýzy Európskej komisie bola priemerná veľkoobchodná cena elektriny na Slovensku v roku 2025 približne 105 eur za MWh, zatiaľ čo priemer EÚ bol 85 eur. Slovensko tak malo desiatu najvyššiu veľkoobchodnú cenu elektriny v celej EÚ. To je pomerne prekvapivé číslo vzhľadom na to, že jadro tvorí väčšinu slovenskej výroby elektriny.

Jedným z dôvodov je spôsob, akým sa na trhu určuje výsledná cena. Aj keď veľkú časť elektriny vyrába jadro, cenu v jednotlivých hodinách môže na trhu určovať drahší zdroj, ktorý je potrebný na pokrytie poslednej časti dopytu. V roku 2025 pritom fosílne zdroje tvorili iba približne 16,3 % slovenskej výroby elektriny, no podľa analýzy Európskej komisie boli cenotvorným zdrojom až počas 58 % hodín.

A práve v tom je jeden z paradoxov dnešnej energetiky. Nemusíme vyrábať väčšinu elektriny z plynu, aby plyn výrazne ovplyvňoval jej cenu.

Pre firmy je to čoraz väčší problém

Slovenský priemysel pritom nemá jednoduchú alternatívu. Podľa Štatistického úradu dosiahli veľké priemyselné podniky v prvom štvrťroku 2026 tržby 33,2 miliardy eur, pričom ich náklady rástli rýchlejšie než tržby. Reálny objem produkcie pritom medziročne mierne klesol o 0,3 %. Vývoj výrazne ovplyvnil automobilový priemysel a energetika.

To znamená, že firmy už nemusia mať veľký priestor absorbovať ďalšie rastúce náklady zo svojich marží. Ak energie zdražejú, podnik môže zvýšiť ceny, znížiť zisk, obmedziť výrobu alebo hľadať úspory inde.

V prípade slovenského priemyslu je však problém v tom, že jeho konkurenti pôsobia na rovnakom európskom trhu. Ak slovenská fabrika vyrába rovnaký komponent ako podnik v Poľsku, Česku alebo Nemecku, vyššia cena elektriny sa môže stať konkurenčnou nevýhodou.

Ministerstvo hospodárstva preto v roku 2026 označilo ceny energií a ich predvídateľnosť za jeden z kľúčových problémov konkurencieschopnosti slovenského priemyslu a pripravuje opatrenia na zníženie energetických nákladov podnikov.

A teraz prichádza ešte väčšia zmena

Problém s cenou elektriny sa totiž nemusí skončiť tým, že ju budeme chcieť zlacniť. Európa zároveň plánuje výrazne elektrifikovať ekonomiku. Elektrina má nahrádzať časť fosílnych palív v doprave, priemysle aj vykurovaní. Európska únia chce podľa ECB zvýšiť podiel elektriny na konečnej spotrebe energie z približne 23 % v roku 2024 na 32 % do roku 2030.

To vytvára zaujímavý paradox. Budeme potrebovať viac elektriny práve v čase, keď sa snažíme udržať jej cenu pod kontrolou. Elektromobily, tepelné čerpadlá, dátové centrá, priemyselná automatizácia či výroba vodíka môžu v budúcnosti zvyšovať spotrebu elektriny. Ak zároveň pribudne veľké množstvo nestabilných obnoviteľných zdrojov, bude ešte dôležitejšie mať dostatok sietí, akumulácie a stabilných zdrojov, ktoré dokážu elektrinu dodávať v čase, keď ju potrebujeme.

Mochovce preto nie sú iba energetický projekt

Spustenie štvrtého bloku Mochoviec má v tomto kontexte oveľa väčší význam než iba ďalších 471 MW výkonu. Pre Slovensko ide aj o spôsob, ako znížiť závislosť od dovozu elektriny a posilniť stabilitu domácej výroby. Zároveň však samotné Mochovce nevyriešia všetky problémy s cenou elektriny, pretože výslednú cenu stále ovplyvňuje širší európsky trh a fungovanie celej energetickej sústavy.

Skutočnou otázkou preto nebude iba to, koľko elektriny dokážeme vyrobiť. Slovensko bude musieť vyriešiť aj to, kedy ju dokážeme vyrobiť, kam ju dokážeme dostať a za akú cenu ju dokáže odobrať slovenský priemysel.

Energetika sa môže stať rozhodujúcou konkurenčnou výhodou

Ešte pred niekoľkými rokmi sa pri rozhodovaní o umiestnení továrne riešila najmä cena práce, dostupnosť pracovníkov, dane či blízkosť dodávateľov. V budúcnosti môže byť stále dôležitejšia otázka, koľko stojí elektrina a či je jej dostatok. To môže byť pre Slovensko zároveň problém aj príležitosť.

Máme jadrovú energetiku, štvrtý blok Mochoviec, vodné elektrárne a potenciál na ďalšiu modernizáciu energetickej infraštruktúry. Ak sa podarí spojiť stabilnú výrobu s obnoviteľnými zdrojmi, akumuláciou, kvalitnejšími sieťami a rozumným nastavením trhu, Slovensko môže svoju energetiku premeniť na konkurenčnú výhodu.

Ak sa to nepodarí, môže sa stať pravý opak. Budeme mať dostatok elektriny, ale nebude dostatočne lacná na to, aby sme na nej dokázali postaviť konkurencieschopný priemysel.

A to je možno jedna z najdôležitejších otázok pre slovenskú ekonomiku najbližších rokov: nebude mať Slovensko problém s tým, že elektriny vyrobí málo, ale s tým, že ju nebude vedieť vyrobiť a dopraviť za cenu, pri ktorej sa tu firmám ešte stále oplatí vyrábať?