zdroj foto: Freepik.com

Slovensko pod priemerom

Slovenskí žiaci v medzinárodnom porovnaní úrovne finančnej gramotnosti zaostávajú. Ukazujú to výsledky testov PISA 2015 z dielne Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). 

Slovenskí žiaci nedosahujú v oblasti finančnej gramotnosti ani priemer krajín OECD. Kým priemerné skóre žiakov v rámci OECD bolo 489 bodov, slovenskí žiaci dokázali získať len 455 bodov.

Finančná gramotnosť sa takisto skúmala a hodnotila v roku 2012. Priemerný výkon žiakov trinástich krajín OECD bol vtedy 500 bodov. Žiaci zo Slovenska vtedy dokázali získať 470 bodov. Aj v roku 2012 patrili teda slovenskí študenti medzi podpriemer. Navyše výsledky slovenských žiakov v roku 2015 sú horšie ako boli v roku 2012. 

„Dôvodov, prečo sa žiaci zhoršili, je podľa nás viacero. Tým prvým je stále chýbajúce konzistentné vzdelávanie finančnej gramotnosti detí, ktoré by sa malo začať už v predškolských zariadeniach a pokračovať aj na stredných školách. Rovnako chýba konzistentné odborné vzdelávanie učiteľov,“ konštatuje k výsledkom generálna tajomníčka Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) Darina Huttová.

Prvenstvo z roku 2012 v testovaní PISA 2015 obhájila Čína (Peking-Šanghaj-Jiangsu-Guangdong). Čínski študenti dosiahli 566 bodov a dostali sa tak nad priemer žiakov krajín OECD.  Rebríček tiež obsahuje osobitné hodnotenie chlapcov a dievčat. Dievčatá v rámci krajín OECD dosiahli 492 bodov, chlapci ich nazbierali 486. Na Slovensku získali dievčatá 458 bodov, chlapci 433.

Do tohto výskumu sa zapojilo celkom 15 krajín sveta, z toho desať krajín, ktoré patria do OECD, a to Austrália, Belgicko (Flámska časť), Čile, Holandsko, Kanada, Poľsko, Slovenská republika, Spojené štáty americké, Španielsko, Taliansko a päť takzvaných  partnerských krajín: Brazília, Čína, Litva, Peru a Ruská federácia. Otestovaných bolo približne 53-tisíc žiakov, ktorí reprezentovali skoro 12 miliónov pätnásťročných žiakov v zúčastnených krajinách. Do tohto projektu sa tak celkom zapojilo 252 slovenských škôl s celkovým počtom 1 540 pätnásťročných žiakov. 

Žiaka ovplyvňuje aj pôvod

Súčasťou štúdie PISA je nielen skúmanie vedomostí v oblasti finančnej gramotnosti, ale aj skúmanie sociálno-ekonomického zázemia, ktoré vyjadruje takzvaný index sociálneho, ekonomického a kultúrneho statusu žiaka (ESCS). Pomocou tohto indexu možno odhadnúť vplyv sociálno-ekonomického postavenia žiaka na jeho výkon. Tento ukazovateľ berie do úvahy informácie o zamestnaní rodičov žiaka, ich najvyššom dosiahnutom vzdelaní a o materiálnom vybavení domácnosti. Okrem iného sa sleduje dostupnosť učebných pomôcok, počet kníh v domácnosti či vhodných podmienok na učenie. „Nepochybne by však pre deti mali byť vzorom vo finančnom plánovaní už rodičia, kde často vidíme ich nezodpovedné finančné správanie,“ dodáva Huttová. Práve vplyv sociálno-ekonomického statusu žiaka na jeho výkon vo finančnej gramotnosti je porovnateľný v Slovenskej republike s priemerom krajín OECD.

Bankový účet zvyšuje gramotnosť

Mať bankový účet alebo platobnú kartu je dnes u žiakov úplne bežné. Je to nielen preto, že si potrebujú uložiť svoje peniaze, ktoré si zarobia formou rôznych brigád či pomocných prác, ale aj preto, že žiaci mnohokrát už na základnej škole opúšťajú svoje rodné mestá a idú študovať buď do väčšieho mesta, alebo do zahraničia. Tu slúži bankový účet ako dobrý prostriedok na rýchly prevod peňazí od rodičov. Žiaci v Spojených štátoch amerických, Austrálii, Belgicku a Holandsku, ktorí sú držiteľmi bankového účtu, dosahujú najmenej o 40 bodov vyššie skóre ako žiaci, ktorí nie sú majiteľmi bankového účtu.

Vlastníctvo platobnej karty, v porovnaní s bankovým účtom, až tak výrazne neovplyvňuje úroveň finančnej gramotnosti žiakov. Len v Poľsku, Čile, Taliansku, Austrálii a Litve je vlastníctvo platobnej karty spojené s vyššou úrovňou finančnej gramotnosti. Tento výsledok je pochopiteľný. Platobná karta totiž slúži len na zaplatenie prevodov a potrebných náležitostí, pričom v mnohých prípadoch stačí bankomatovú kartu priložiť k terminálu. V prípade bankového účtu musí žiak dávať pozor na limit, ktorý tam má nastavený, na zostatok na účte a ďalšie okolnosti.

Slovenské programy testujú gramotnosť 

Finančná gramotnosť sa sleduje aj na Slovensku programami „Viac ako peniaze“ a „Ja a peniaze“, ktoré sú vytvorené v súlade s Národným štandardom finančnej gramotnosti. Tento dokument presne stanovuje, čo by mali žiaci ovládať. Štandard tvorí šesť základných problematík, ktoré by mali žiaci ovládať. Ide o finančnú zodpovednosť, oblasť plánovania, práce a príjmu, taktiež rozhodovanie a hospodárenie, ďalším okruhom je úver a dlh, piatym okruhom je sporenie a investovanie a šiestou kategóriou je riadenie rizika a poistenie. 

Štandard neurčuje poradie tém, je na jednotlivých školách, ako si tieto témy zaradia do školského vzdelávacieho programu. Národný štandard síce určuje, čo by mali žiaci vedieť, bližšie však nehovorí o tom, ako by mala konkrétna výučba vyzerať. 

Program „Ja a peniaze“ je zameraný na prvý stupeň základným škôl. Program „Viac ako peniaze“ je určený pre žiakov siedmeho až deviateho ročníka na základných školách a pre prvý až štvrtý ročník stredných škôl.

Primárnym cieľom a úlohou programov je zvyšovať úroveň finančnej gramotnosti žiakov základných a stredných škôl. Meradlom úspešnosti je vstupný a výstupný test. V školskom roku 2015/ 2016 bolo otestovaných spolu 4 708 žiakov základných a stredných škôl. Tento centrálny test sa považuje za úspešne zvládnutý pri dosiahnutí úspešnosti na úrovni minimálne 75 percent. Zo všetkých stredných a základných škôl dosiahlo túto hranicu pri výstupnom teste až 65 percent žiakov. V porovnaní so školským rokom 2014/2015 sa miera úspešnosti nezmenila.

V podstate viac ako tretina študentov sa dostatočne nedokáže oboznámiť s problematikou finančnej gramotnosti a testy nenapíše úspešne. Problémom sa však zdá byť aj to, že napriek tomu, že väčšina študentov zvládne nároky slovenského systému, v medzinárodnom porovnaní sme podpriemer. 

Okrem toho vstupné testy na začiatku školského roka dopadajú veľmi zle. Vstupný test v školskom roku 2016/2017 absolvovalo úspešne len 10 percent žiakov stredných škôl a len tri percentá žiakov základných škôl. Dá sa preto predpokladať, že žiaci neprichádzajú z rodinného prostredia so znalosťami o financiách.