Slovenské ženy zarábajú o pätinu menej ako muži. Pandémia môže rozdiely v príjmoch ešte viac prehĺbiť

Foto: Shutterstock

fb_share 

Na Slovensku je priemerná mzda žien o 20,2 % nižšia ako u mužov. Za posledných 10 rokov sa rozdiel medzi platmi mužov a žien znížil iba minimálne, pretože v roku 2009 zarábali ženy o 25,3 % menej ako muži.

Ženy vo väčšej miere ako muži pracujú na skrátený pracovný úväzok

Kratší pracovný čas sa týka viac zamestnaných žien ako mužov. So skráteným úväzkom ide ruka v ruke každý mesiac aj nižšia suma na výplatnej páske. To je však iba jeden z dôvodov, prečo je priemerná mzda ženy na Slovensku o pätinu nižšia ako plat muža,“ tvrdí analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

Ako uviedla ďalej, pokiaľ by sme sa nepozerali na mzdu cez jej celkovú výšku, ale prostredníctvom priemerného hodinového zárobku, rozdiel medzi platmi mužov a žien je o niečo miernejší, ale aj tak stále pomerne vysoký. V rámci 27 krajín Európskej únie dokonca šiesty najvyšší. V rámci EÚ zarábajú ženy v priemere o 14 % menej ako muži.

Platové rozdiely súvisia aj s materskou či rodičovskou dovolenkou

Najmenší rozdiel medzi platmi mužov a žien je na Slovensku evidovaný vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov. Mzdy Sloveniek sú v takomto veku „len“ o 12 % nižšie ako v prípade Slovákov. Naopak, najvýraznejší rozdiel medzi platmi mužov a žien, až o 25 %, je vo veku 35 – 49 rokov.

„Ženy v určitom veku opúšťajú trh práce v súvislosti s materskou či rodičovskou dovolenkou, a to na niekoľko rokov. Kým do odchodu na prvú materskú dovolenku sú rozdiely medzi platmi mužov a žien miernejšie, k prehlbovaniu rozdielu začína dochádzať práve po ich návrate do pracovného života, a tieto výraznejšie rozdiely pretrvávajú ešte niekoľko ďalších rokov,“ vysvetľuje analytička.

Ženy pracujú v slabšie platených odvetviach či povolaniach ako muži

Ďalším dôvodom, prečo ženy majú nižšie príjmy ako muži, je skutočnosť, že mnohé z nich pracujú v slabšie platených odvetviach či povolaniach. Aj medzi riadiacimi pracovníkmi či manažérmi nájdeme častejšie mužov ako ženy, čo je ďalším faktorom prehlbovania rozdielu medzi ich priemernými platmi.

Tento stav veľmi dobre ilustruje situácia v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci. Počet žien pracujúcich v tomto odvetví je 164-tisíc, mužov je o 130-tisíc menej, teda 34-tisíc. Kým v prípade žien majú prevahu zdravotné sestry či sociálne pracovníčky, u mužov dominujú lekári. A tak v tejto oblasti priemerný mesačný plat muža predstavuje 1 534 eur, pričom u ženy ide o 25 % nižšiu sumu, teda 1 149 eur.

Najvýraznejšie rozdiely medzi platmi sú však evidované vo finančných a poisťovacích činnostiach. V tomto odvetví je priemerná mzda ženy až o 36 % nižšia ako u muža. V oblasti informácií a komunikácie ženy zarábajú o 31 % menej ako muži. Naopak, najmenší rozdiel (ani nie 3 %) je v oblasti administratívnych a podporných služieb.

Vo väčšine profesií je nerovnosť platov bezdôvodná

V prípade niektorých zamestnaní má rozdiel medzi platmi mužov a žien logiku. Napríklad v robotníckych profesiách, v ktorých muži vykonávajú fyzicky náročnejšiu prácu, sa to odráža aj na ich vyššom plate. „No vo väčšine pracovných pozícií neexistuje žiadny takýto dôvod a ženy v nich aj napriek tomu zarábajú menej ako muži o desiatky percent,“ hovorí E. Sadovská.

Ako príklad uvádza účtovníčky, ktorých priemerný plat je o 30 % nižší ako priemerný plat účtovníkov. Nižšie platy, približne o pätinu až štvrtinu, majú oproti svojim mužským kolegom aj predavačky, právničky či fotografky. A takto je to vo väčšine povolaní.

Výnimiek, keď v danej profesii žena zarába v priemere viac ako muž, je žalostne málo. Príkladom sú učiteľky na základných školách, ktoré majú podľa údajov Štatistického úradu SR oproti svojim kolegom vyššie platy o niekoľko percent. Takmer rovnaké platy sú evidované aj v prípade poddôstojníkov a poddôstojníčok ozbrojených síl.

Pandémia ženy pravdepodobne ešte viac znevýhodní

Dôsledky kríz nebývajú rodovo neutrálne a ani koronakríza nie je výnimkou. Tento trend potvrdzujú napríklad aj údaje organizácie International Labour Organization (ILO). Tie ukazujú, že bez mzdových dotácií by ženy na globálnej úrovni stratili v druhom kvartáli minulého roku, ktorý bol pandémiou najviac ovplyvnený, až 8,1 % zo svojich miezd, kým v prípade mužov by strata predstavovala 5,4 %. Dôvodom je najmä zníženie počtu odpracovaných hodín.

Príčin, prečo sú ženy v čase akejkoľvek ekonomickej krízy zasiahnuté viac, je niekoľko. S ich nižšími zárobkami súvisí aj menej úspor. Ženy sú zároveň viac zaťažené neplatenou starostlivosťou a prácou v domácnosti. Nehovoriac o ženách, ktoré tvoria väčšinu domácností s jedným rodičom.

Pandémia ovplyvnila aj slovenský trh práce, pričom práve ženy boli vlani mnohokrát skloňované v súvislosti s čerpaním OČR a starostlivosťou o deti. Veľa Sloveniek zamestnaných v obchodoch s oblečením, v reštauráciách či v ubytovacích zariadeniach zostalo doma kvôli zatvoreniu ich prevádzky. Na druhej strane zase mnohé ženy, ako napríklad zdravotné sestry či lekárky, opatrovateľky či predavačky v potravinách, sa ocitli v prvej línii a ich účasť na pracovisku bola nevyhnutná.

„Práve ženy tak museli vlani skĺbiť svoju prácu ešte viac ako inokedy s výchovou či vzdelávaním detí, ktoré sa ocitli na niekoľko týždňov či mesiacov doma, prípadne požiadať zamestnávateľa o skrátenie úväzku. Toto všetko vlani oslabovalo vyjednávaciu pozíciu žien ohľadom zvyšovania miezd. Predpokladáme preto, že pomyselné nožnice medzi platmi žien a mužov zostávajú naďalej otvorené, možno ešte aj o niečo viac ako v predchádzajúcich rokoch,“ uzatvára E. Sadovská.