Na vyrovnanie rozdielov potrebujeme 100 až 200 rokov

Ak by svet nebojoval s ochorením COVID-19 a pokračovalo by sa v súčasne nastavených iniciatívach za odstraňovanie rodových nerovností medzi mužmi a ženami, takzvanú rodovú rovnosť by sa vo svete podarilo vyriešiť za 108 rokov.

Aktuálne enormné vplyvy na svetovú ekonomiku však posunuli odhady smerom nahor. Kvôli čiastočným lockdownom, zatváraniu škôl, zvyšovaniu nezamestnanosti, zmenám vo fungovaní rodín a transformácii ekonomiky sa dosiahnutie rodovej rovnosti môže posunúť o ďalších 10 až 20 rokov. 

Z analýzy Svetového ekonomického fóra vyplýva, že pre 106 sledovaných krajín, medzi ktoré patrí aj Slovensko, sú najväčšími problémami platové rozdiely, politická angažovanosť a postavenie žien v spoločnosti v súvislosti so starostlivosťou o rodinu.

„V prípade ekonomických rozdielov hovoríme až o 202 rokoch, ktoré sú potrebné na to, aby sa nerovnosť medzi mužmi a ženami vyrovnala. Aktuálne odhady odborníkov však posúvajú aj túto hranicu dosiahnutia rovnosti v ekonomickej oblasti smerom nahor,“ konštatuje ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk Lenka Buchláková.

Koronakríza si vyberá svoju daň na ženách

Súčasnou krízou sú globálne viac zasiahnuté ženy ako muži. „Ženy síce prevládajú viac v odvetviach, ktoré nie sú viazané na hospodárske cykly, ako sú napríklad zdravotníctvo a vzdelávanie, ale súčasná kríza verejného zdravia výrazne ohrozila zamestnancov v maloobchode, cestovnom ruchu a v reštauračných a pohostinských službách. Zasiahla aj slobodné matky, ktoré sú odkázané na jeden príjem a zatvorené školy, ktoré si vyžadujú plnú starostlivosť o dieťa, im okresávajú financie,“ dopĺňa L. Buchláková.

Podľa nej sú na tom globálne najhoršie mladé ženy s nižším príjmom, ktoré väčšinou nemajú úspory na preklenutie nečakaných finančných výdavkov. Ženy sú takisto menej pripravené na transformáciu pracovného trhu, ktorá si vyžaduje viac digitálnych zručností. Podľa odhadov Svetového ekonomického fóra príjem ženy od začiatku pandémie koronavírusu klesol približne o 7,5 %.

Veľa žien pracuje na polovičný úväzok, „šéfujú“ menej

Aktuálne je v rámci krajín EÚ zamestnaných v priemere 67 % žien, ale až 78 % mužov. U nežnejšieho pohlavia prevláda viac zamestnanie na polovičný pracovný úväzok, ktorý využíva až tretina zamestnaných žien, ale len necelých 8 % mužov. Vo vedúcich pozíciách firiem je tretina žien, mužov je dvakrát viac.

„Dôvodom skrátených pracovných úväzkov, nižších miezd a potom aj nižších dôchodkov je starostlivosť o rodinu a materstvo, ktoré ukrajuje ženám z počtu odpracovaných hodín. Tretina žien obetuje kariéru kvôli rodine, u mužov je to len na úrovni štyroch percent,“ komentuje L. Buchláková.

Z toho dôvodu je viac žien vo vyššom veku ohrozených chudobou. V EÚ ženy staršie ako 65 rokov majú o tretinu nižšie dôchodky ako muži. Na Slovensku sú rozdiely v penziách mužov a žien miernejšie, a to na úrovni 8 % v prospech mužov. Najvyššie rozdiely majú v Luxembursku (43 %), najnižšie v Estónsku (1 %). V celkovom hodnotení rodovej rovnosti sme však na chvoste spomedzi všetkých krajín EÚ.