Slovenské školstvo zaostáva vo vzdelávaní. Naše deti nestíhajú v čitateľskej, matematickej ani prírodovednej gramotnosti

Redakcia FinReport 8.9.2021

Poslať

Slovensko má stále problém so vzdelávaním. V porovnaní s krajinami Európskej únie síce máme vyšší podiel obyvateľov s vyšším stredným vzdelaním, no zaostávame v podiele vysokoškolákov. A zaostávame aj v základnej kvalite vzdelania žiakov a to v čitateľskej, matematickej aj prírodovednej gramotnosti.

Foto: Shutterstock

Najhoršie to je s čitateľskou gramotnosťou

„Výsledky slovenských žiakov zaostávajú za krajinami OECD. Problémom sú aj veľké rozdiely medzi najlepšími a najslabšími žiakmi a výrazný vplyv socioekonomického prostredia na výsledky žiakov. Podľa programu medzinárodného porovnania 15-ročných žiakov (PISA) majú slovenskí žiaci slabšie výsledky v porovnaní s priemerom krajín OECD vo všetkých troch sledovaných oblastiach – čitateľská, prírodovedná a matematická gramotnosť,“ konštatuje hovorca Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Majer.

Podľa dát, ktoré pripravila NBS pri príležitosti Medzinárodného dňa gramotnosti (podľa UNESCO), slovenské deti dosahujú najslabšie výsledky v čitateľskej gramotnosti. Slovensko tak vo všetkých kľúčových sledovaných oblastiach zaostáva aj voči všetkým krajinám V4 s výnimkou Maďarska v prípade matematickej gramotnosti.

Zaostávajú aj slovenské vysoké školy

Slabé výsledky dosahujú tiež slovenské vysoké školy, ktoré zaostávajú aj v prípade regionálneho porovnania. V Šanghajskom rebríčku najlepších vysokých škôl sa v prvej tisícke umiestnila len jedna slovenská univerzita. Pre porovnanie, Česká republika má v prvej päťstovke jedno zastúpenie a ďalších 6 univerzít sa umiestnilo v druhej päťstovke.

Podobne v prípade rebríčka QS World University Ranking malo Slovensko v druhej päťstovke 5 univerzít, kým Česká republika mala trojnásobné zastúpenie v prvej päťstovke a ďalších 7 univerzít sa umiestnilo v druhej päťstovke. V prípade The Times Higher Education World University Rankings sa do prvej tisícky nedostala ani jedna slovenská univerzita, pričom jedna česká univerzita bola medzi päťstovkou najlepších univerzít a tri v druhej päťstovke.

Chýbajú nám digitálne zručnosti

„Problémom je tiež, že slovenský vzdelávací systém slabo reaguje na požiadavky trhu práce. V rámci EÚ Slovensko zaznamenáva najvýraznejší nesúlad medzi študijným zameraním a vykonávanou prácou. Takmer 38 % absolventov pracuje v inom ako vyštudovanom odbore a situácia na trhu práce sa nezlepšuje,“ tvrdí P. Majer.

Ďalším problémom je prekvalifikovanosť na niektorých pracovných miestach. Slovensko má mierne nadpriemerný podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na pozíciách s nižším požadovaným vzdelaním. Digitálne zručnosti obyvateľstva sú však v porovnaní s krajinami EÚ nižšie. Podľa indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) v oblasti ľudského kapitálu, ktorý meria digitálne a softvérové zručnosti a iné ukazovatele, Slovensku spomedzi krajín EÚ patrí až 20. miesto.

Popri relatívne vysokom nesúlade slovenského vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce je Slovensko charakteristické aj nízkou účasťou na celoživotnom vzdelávaní, ktorá patrí k najnižším v EÚ. V roku 2020 sa na vzdelávaní dospelých zúčastnilo iba o niečo menej ako 3 % dospelých. Je to trikrát menej ako priemer EÚ. Lídrom v tejto oblasti je Švédsko, kde sa na kurzoch celoživotného vzdelávania zúčastnilo až 28,6 % obyvateľov.

Na čo sa musíme pripraviť do budúcnosti

V súvislosti s nedostatočným vzdelávaním sa je otázkou, na čo sa majú ľudia pripraviť vzhľadom na očakávané zmeny na trhu práce do roku 2030:

Na jedného poproduktívneho človeka pripadnú traja produktívni obyvatelia, dnes sú takmer piati.
Približne 10 % pracovných miest bude nahradených robotmi, pričom 62 % miest je ohrozených robotizáciou.
Asi 20-30 % pracovných miest bude ohrozených digitálnou a zelenou transformáciou. Najviac ohrozené sú pracovné miesta v automobilovom priemysle.
V prípade 30 % pracovných miest sa bude požadovať vyššia odbornosť.
Zníži sa potreba nízkokvalifikovaných zamestnancov.
Až 40 % pracovných miest dnes ešte vôbec nepoznáme.
Na trh práce budú vstupovať žiaci (v priemere) s podpriemernou čitateľskou, matematickou a prírodovednou gramotnosťou, ako aj generácia „zatvorených škôl“.
Môže sa zintenzívniť odliv najlepších absolventov do zahraničia.