Slovenské školstvo zaostáva vo vzdelávaní. Naše deti nestíhajú v čitateľskej, matematickej ani prírodovednej gramotnosti
Slovensko má stále problém so vzdelávaním. V porovnaní s krajinami Európskej únie síce máme vyšší podiel obyvateľov s vyšším stredným vzdelaním, no zaostávame v podiele vysokoškolákov. A zaostávame aj v základnej kvalite vzdelania žiakov a to v čitateľskej, matematickej aj prírodovednej gramotnosti.
Foto: Shutterstock
Najhoršie to je s čitateľskou gramotnosťou
„Výsledky slovenských žiakov zaostávajú za krajinami OECD. Problémom sú aj veľké rozdiely medzi najlepšími a najslabšími žiakmi a výrazný vplyv socioekonomického prostredia na výsledky žiakov. Podľa programu medzinárodného porovnania 15-ročných žiakov (PISA) majú slovenskí žiaci slabšie výsledky v porovnaní s priemerom krajín OECD vo všetkých troch sledovaných oblastiach – čitateľská, prírodovedná a matematická gramotnosť,“ konštatuje hovorca Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Majer.
Podľa dát, ktoré pripravila NBS pri príležitosti Medzinárodného dňa gramotnosti (podľa UNESCO), slovenské deti dosahujú najslabšie výsledky v čitateľskej gramotnosti. Slovensko tak vo všetkých kľúčových sledovaných oblastiach zaostáva aj voči všetkým krajinám V4 s výnimkou Maďarska v prípade matematickej gramotnosti.
Zaostávajú aj slovenské vysoké školy
Slabé výsledky dosahujú tiež slovenské vysoké školy, ktoré zaostávajú aj v prípade regionálneho porovnania. V Šanghajskom rebríčku najlepších vysokých škôl sa v prvej tisícke umiestnila len jedna slovenská univerzita. Pre porovnanie, Česká republika má v prvej päťstovke jedno zastúpenie a ďalších 6 univerzít sa umiestnilo v druhej päťstovke.
Podobne v prípade rebríčka QS World University Ranking malo Slovensko v druhej päťstovke 5 univerzít, kým Česká republika mala trojnásobné zastúpenie v prvej päťstovke a ďalších 7 univerzít sa umiestnilo v druhej päťstovke. V prípade The Times Higher Education World University Rankings sa do prvej tisícky nedostala ani jedna slovenská univerzita, pričom jedna česká univerzita bola medzi päťstovkou najlepších univerzít a tri v druhej päťstovke.
Chýbajú nám digitálne zručnosti
„Problémom je tiež, že slovenský vzdelávací systém slabo reaguje na požiadavky trhu práce. V rámci EÚ Slovensko zaznamenáva najvýraznejší nesúlad medzi študijným zameraním a vykonávanou prácou. Takmer 38 % absolventov pracuje v inom ako vyštudovanom odbore a situácia na trhu práce sa nezlepšuje,“ tvrdí P. Majer.
Ďalším problémom je prekvalifikovanosť na niektorých pracovných miestach. Slovensko má mierne nadpriemerný podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na pozíciách s nižším požadovaným vzdelaním. Digitálne zručnosti obyvateľstva sú však v porovnaní s krajinami EÚ nižšie. Podľa indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) v oblasti ľudského kapitálu, ktorý meria digitálne a softvérové zručnosti a iné ukazovatele, Slovensku spomedzi krajín EÚ patrí až 20. miesto.
Popri relatívne vysokom nesúlade slovenského vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce je Slovensko charakteristické aj nízkou účasťou na celoživotnom vzdelávaní, ktorá patrí k najnižším v EÚ. V roku 2020 sa na vzdelávaní dospelých zúčastnilo iba o niečo menej ako 3 % dospelých. Je to trikrát menej ako priemer EÚ. Lídrom v tejto oblasti je Švédsko, kde sa na kurzoch celoživotného vzdelávania zúčastnilo až 28,6 % obyvateľov.
Na čo sa musíme pripraviť do budúcnosti
V súvislosti s nedostatočným vzdelávaním sa je otázkou, na čo sa majú ľudia pripraviť vzhľadom na očakávané zmeny na trhu práce do roku 2030:
- Na jedného poproduktívneho človeka pripadnú traja produktívni obyvatelia, dnes sú takmer piati.
- Približne 10 % pracovných miest bude nahradených robotmi, pričom 62 % miest je ohrozených robotizáciou.
- Asi 20-30 % pracovných miest bude ohrozených digitálnou a zelenou transformáciou. Najviac ohrozené sú pracovné miesta v automobilovom priemysle.
- V prípade 30 % pracovných miest sa bude požadovať vyššia odbornosť.
- Zníži sa potreba nízkokvalifikovaných zamestnancov.
- Až 40 % pracovných miest dnes ešte vôbec nepoznáme.
- Na trh práce budú vstupovať žiaci (v priemere) s podpriemernou čitateľskou, matematickou a prírodovednou gramotnosťou, ako aj generácia „zatvorených škôl“.
- Môže sa zintenzívniť odliv najlepších absolventov do zahraničia.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Kryptoveľmoci: Najvyššiu mieru vlastníctva kryptomien majú v Turecku, Thajsku a v Argentíne
- 2.Vyslanci z Južnej Kórei sa stretli s Kim Čong-unom, odovzdali mu osobný list od prezidenta Muna
- 3.Kažimír sa postaví pred súd aj budúci rok, v kauze podplácania vytýčili ešte niekoľko pojednávaní
- 4.Predsedom strany MODRÍ-ES bude Mikuláš Dzurinda, chce presadzovať politiku Európskej ľudovej strany
- 5.Centrom veľkonočných sviatkov je vzkriesenie Ježiša Krista. Čím sa však odlišujú v podaní evanjelikov?