Slováci zbožňujú bežné bankové účty. Za posledného pol roka na nich pribudli dve miliardy eur a inflácia s nimi zatočí

Redakcia FinReport Publikované: 3.9.2021 Poslať

V posledných mesiacoch často počúvame o „vynútených úsporách“ či „odloženej spotrebe“. Jedným z dôsledkov odkladania peňazí na horšie časy je vývoj financií na účtoch v bankách. Na konci júna 2021 mali obyvatelia Slovenska na svojich bežných účtoch uložených rekordných 24,9 miliardy eur, pričom len v tomto roku banky zaznamenali nové vklady za viac ako dve miliardy eur.

Foto: Shutterstock

Miliardy eur na účtoch

Účet v banke má zriadený väčšina Slovákov a Sloveniek. Každý mesiac im naň chodí výplata, denne z neho platia bežné výdavky, faktúry či nákupy v obchodoch. Pred pandémiou rástli finančné prostriedky domácností na bežných účtoch v bankách každoročne o približne 13 %. Pandémia však toto tempo zrýchlila a na konci roka 2020 banky evidovali na bežných účtoch obyvateľov 22,8 miliardy eur, čomu zodpovedal medziročný nárast až o 17 %.

Tento trend pokračoval aj v prvom polroku 2021, ktorý bol poznačený lockdownom. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) k 31. júnu 2021 objem peňazí na bežných účtoch obyvateľov dosahoval 24,9 miliardy eur, čo je o 2,1 miliardy viac ako na začiatku tohto roku.

Na vine je aj lockdown

„Väčší prírastok peňazí bol vykázaný počas prvého štvrťroku, a to na úrovni 1,2 miliardy eur. Odhadujeme, že počas obdobia lockdownu držali Slováci na bežných účtoch približne pol miliardy eur takpovediac navyše,“ tvrdí analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

Ako uvádza ďalej, nebyť prísnych protipandemických opatrení, Slováci a Slovenky by pravdepodobne minuli spomínanú sumu peňazí v obchodoch, reštauráciách, hoteloch či na kultúrnych podujatiach, ktoré boli zatvorené alebo fungovali iba v obmedzenom režime. S uvoľňovaním opatrení v krajine bol už aj nárast peňazí na bežných účtoch obyvateľov miernejší.

Mať peniaze poruke je užitočné, ale...

Na konci roka 2019, teda ešte pred vypuknutím pandémie, objem peňazí na bežných účtoch obyvateľstva tvoril z ich celkových eurových vkladov podiel 53 %. Na konci roka 2020 sa tento podiel zvýšil na 57 % a k 31. júnu 2021 bol dokonca evidovaný na úrovni 59 %.

„Pochopiteľne, mať peniaze kedykoľvek poruke je nevyhnutné. Takáto finančná rezerva sa odporúča vo výške obvyklých výdavkov za obdobie šiestich mesiacov. Mnohí Slováci však doslova držia na účtoch také sumy peňazí, ktorých sa často nedotknú aj niekoľko rokov. V takomto prípade sa im však peniaze nezhodnocujú, pretože úroky na bežných účtoch sa už niekoľko rokov držia v blízkosti nuly, čo je piaty rok po sebe hlboko pod úrovňami inflácie,“ vysvetľuje analytička.

Rast cien tovarov a služieb sa v rokoch 2017 až 2020 pohyboval v rozmedzí od 1,3 do 2,7 %. Ani v tomto roku to nebude inak a aktuálne inflácia láme rekordy. Podľa údajov Štatistického úradu SR inflácia odštartovala rok 2021 na úrovni nižšej ako 1 %. V júni dosiahla úroveň 2,9 % a v júli sa dokonca vyšplhala na 3,3 %, čo je najvyššia úroveň za posledných osem rokov.

V tomto roku si priplácame za pohonné látky a tabak, postupne už však aj za potraviny a stavebný materiál. Očakáva sa, že zdražovanie neutíchne ani v nasledujúcich mesiacoch. Priemerná inflácia pre tento rok sa predpokladá na úrovni vyššej ako 2,5 %.

Ako inflácia „požiera“ peniaze na bežných účtoch?

Za 10-tisíc eur, ktoré sme napríklad v roku 2019 držali na bežnom účte pri úrokovej sadzbe 0,1 % ročne, sme si v roku 2020 mohli pri inflácii 1,9 % kúpiť tovary a služby za 9 820 eur. Pokiaľ sa pre tento rok naplní odhad o inflácii vyššej ako 2,5 %, z 10-tisíc eur na bežnom účte (pri úroku 0,1 % ročne) si budeme môcť kúpiť tovary a služby za menej ako 9 760 eur.

Ako vyhrať súboj s infláciou?

Jedným z riešení by mohol byť presun peňazí z bežného účtu do tradičných vkladových produktov bánk. Určite to však nebude najideálnejšie riešenie, pretože úroky na vkladoch v bankách sa pohybujú okolo úrovne 1 % ročne. Pri investovaní je zhodnotenie peňazí vyššie, no na druhej strane nesie so sebou aj určitú mieru rizika.

„Dnes už existuje niekoľko možností, ako investovať zodpovedne voči vlastným peniazom. Zaujímavou a rokmi overenou možnosťou je investovanie do podielových fondov. Napríklad v prípade realitných fondov pre kvalifikovaných investorov dosahovali ročné výnosy počas uplynulých rokov 8 až 10 %,“ uzatvára analytička.

Úrokové sadzby ECB pravdepodobne zostanú naďalej nízke

Vzhľadom na rastúcu infláciu v eurozóne sa hovorí o tom, či Európska centrálna banka (ECB) nepristúpi v dohľadnom čase k zvyšovaniu úrokových sadzieb. „Nepredpokladáme, že sa tak v najbližších mesiacoch stane. Dôvodov pre ponechanie úrokových sadzieb na nízkych úrovniach je niekoľko. Okrem horšieho demografického vývoja v Európe ide aj o krízy, počas ktorých býva oslabený dopyt. V takýchto časoch je dôležité podržanie alebo naštartovanie dopytu a spotreby, no vyššie úrokové sadzby tomu nenapomáhajú. Vyššie sadzby motivujú skôr sporiť a nie investovať a míňať,“ vysvetľuje E. Sadovská.