Slováci si sporia viac. Vyrovnávajú tak straty spôsobené vysokou infláciou

Foto: Shutterstock

Úspory domácností začali rásť

„Predsavzatie Slovákov viac sporiť potvrdzujú aj údaje Národnej banky Slovenska z úvodu tohto roka. Ukazujú tiež, že veľkou motiváciou sú priaznivé úrokové sadzby, ktoré v prípade bankových vkladov výrazne rástli počas celého minulého roka,“ uvádza analytik spoločnosti Ozios Adam Austera.

„Rast úspor na úkor spotreby či investícií však znamená aj pokles ekonomickej aktivity, čo môže mať negatívny vplyv na rast hrubého domáceho produktu (HDP),“ uvádza ďalej odborník.

Viac sporiť, šetriť aj investovať

Podľa prieskumu, ktorý pre brokerskú spoločnosť urobila agentúra Ipsos v decembri 2023 dve tretiny Slovákov uviedli, že v roku 2024 plánujú zmeniť svoje finančné a investičné správanie. Dôvodom bola najmä vysoká inflácia v minulom roku, ktorá bola najvyššia v eurozóne.

Ako ďalej vyplynulo z prieskumu, polovica slovenských domácností, ktoré vyjadrili vôľu zmeniť svoje finančné a investičné správanie v tomto roku, chce viac sporiť, 46 % plánuje viac šetriť na výdavkoch a 27 % plánuje viac investovať.

Časová štruktúra vkladov

Zmenila sa aj časová štruktúra vkladov slovenských domácností. Kým objem termínovaných vkladov s výpovednou lehotou do troch mesiacov medziročne výrazne klesol (vo februári 2024 o viac ako 46 %), objem termínovaných vkladov s dvojročnou výpovednou lehotou prudko vzrástol (vo februári o 50,7 %). Zároveň došlo k poklesu tempa rastu vkladov s výpovednou lehotou dlhšou ako dva roky (v januári medziročný rast o 13,5 % a vo februári len o 7,1 %) a k stagnácii vkladov na bežných bankových účtoch.

Hlavným faktorom zmeny časovej štruktúry bankových vkladov sú s najväčšou pravdepodobnosťou úrokové sadzby. Ďalší vývoj bude preto bude závisieť od úrokovej politiky Európskej centrálnej banky. Tá zatiaľ ponecháva svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na úrovni 4,5 %, pričom naposledy ju zvýšila v septembri minulého roka. Otázkou je odkedy ju začne znižovať a ako rýchlo.

„Ak by k výraznejšiemu poklesu došlo už počas tohto roka, možno očakávať, že značná časť Slovákov sa v snahe kompenzovať minulú infláciu zameria na presun úspor z bánk do výnosnejších, ale aj rizikovejších aktív,“ dodáva A. Austera.