Zdroj foto: Freepik.com

Ceny nehnuteľností rastú už dlhšie obdobie a Slováci si tak na svoju nehnuteľnosť požičiavajú viac. „Zdrojom masívneho rastu cien bytov je najmä uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky (ECB), teda historicky nízke úrokové sadzby, a dobrý vývoj slovenskej ekonomiky – nízka nezamestnanosť a rast príjmov obyvateľstva,“ povedal Maroš Ďurik, generálny riaditeľ Across Private Investments. 

Vývoj na trhu nehnuteľností by sa však pod vplyvom nových pravidiel mohol čiastočne upraviť. „Mnohí ľudia považovali toto obdobie ,starých pravidiel‘ za vhodný čas na kúpu nehnuteľnosti s cieľom prenájmu či neskoršieho predaja. Dnes však už očakávame, že tento typ investícií čaká čiastočné utlmenie v súvislosti s prísnejšími pravidlami NBS platnými od júla,“ hovorí Lucia Dovalová, analytička Poštovej banky. 

Drahšie nehnuteľnosti a viac dlhov. Takýto vývoj znamená, že čistý finančný majetok Slovákov sa znižuje. „Kým za prvý polrok tohto roka sa majetok Slovákov v bankách a podielových fondoch zvýšil o 1,6 mld. eur, zadlženie vzrástlo o viac ako 2 miliardy eur. Čistá hodnota majetku Slovákov v bankách a podielových fondoch tak dosiahla 8,6 mld. eur, no na konci roka 2016 to bolo 11,8 miliardy eur,“ uviedol Ďurik. 

To, že Slováci takmer všetky svoje prostriedky investujú do bývania, považuje odborník na investovanie za veľký problém. ,,Mať takmer celý majetok v ,tehlách‘, a to ešte aj na úver, naozaj hraničí s hazardom. Áno, bývať potrebuje každý, no pre liter mlieka si netreba kupovať celú kravu. Smejeme sa, v akých ,škatuľkách‘ bývajú Američania alebo Briti. Pritom čistá hodnota majetku priemerného Američana bola v roku 2016 takmer 30-krát vyššia ako na Slovensku a čistá hodnota majetku Brita predstavovala 14-násobok,“ upozornil Ďurik. Priemerný Američan totiž disponuje finančným majetkom na úrovni 177 210 eur a priemerný občan Veľkej Británie má k dispozícii finančný majetok vo výške 84 080 eur. Priemerný Slovák sa k tejto hodnote naozaj ani neblíži, keďže priemerná hodnota finančného majetku Slovákov je iba 6 150 eur.

„Väčšinu svojich úspor Slováci držia na bežných účtoch. Z pohľadu zhodnocovaniu úspor volia Slováci druhý najkonzervatívnejší prístup v EÚ, hneď po Grékoch, ktorí držia dve tretiny (66 %) finančného majetku na termínovaných, sporiacich alebo bežných účtoch. Tradičnejšie produkty preferujú pri zhodnocovaní prostriedkov pomerne výrazne aj Česi. V priemere každú druhú českú korunu (51 %) zhodnocujú týmto spôsobom. Naopak, Švédi, Dáni a Holanďania touto formou zhodnocujú menej ako pätinu svojich úspor. Vyplýva to z posledných štatistík OECD za rok 2016,“ upozorňuje spoločnosť ČSOB.

Aj Slováci sa však menia a postupne investujú viac. „Viac investujú starší klienti, nad 40 rokov, ktorí sa s pribúdajúcim vekom začínajú čoraz častejšie zaujímať o možnosti zhodnocovania ušetrených prostriedkov a pripravujú si aj finančnú rezervu do budúcnosti. To odráža aj životný cyklus, keďže starší klienti majú spravidla viac disponibilných peňazí,“ dodáva spoločnosť ČSOB.