Foto: Shutterstock

Ľudia si sporia viac ako pred krízou

„Vidíme, že počet sporiacich ľudí narástol. Slováci sa stali zodpovednejšími a začali si vytvárať finančnú rezervu. Existuje predpoklad, že ľudia časť úspor po uvoľnení pandemických opatrení použijú na nákup chýbajúcich položiek a na odmenu pre seba vo forme menších nákupov, či už v reštauráciách, alebo v iných službách,“ približuje výsledky aktuálneho prieskumu výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia Martin Musil.

Podľa jeho slov podiel Slovákov, ktorí si každý mesiac sporia, jemne narástol na 82 %. Väčšina opýtaných (54 %) si každý mesiac dokáže odložiť do 10 % zo svojho platu. Asi 15 % Slovákov si odkladá 10 až 20 % z platu a 13 % si dokáže každý mesiac usporiť viac ako 20 % z platu.

Dôvodov, prečo si ľudia počas koronakrízy sporia viac ako pred ňou, je niekoľko. Niektorým stúpol plat, mnohým vzhľadom na prijaté obmedzenia a reštrikcie klesli výdavky. Najvýraznejším dôvodom (59 %) je snaha finančne sa zabezpečiť pred negatívnymi dôsledkami krízy. Ďalších 51 % respondentov tvrdí, že už nemajú taký záujem nakupovať nové veci ako kedysi.

Efektivita sporenia je stále nedostatočná

Schopnosť sporiť si je jedna vec, no sporiť si efektívne, respektíve investovať usporené peniaze, je vec druhá. Nožnice medzi novými vkladmi plynúcimi na bankové účty a investíciami do podielových fondov sa počas pandémie ešte viac roztvorili v neprospech investícií.

Štatistiky Národnej banky Slovenska a Asociácie správcovských spoločností potvrdzujú, že počas pandémie sa prístup Slovákov k tvorbe úspor stal opäť konzervatívnejším. Hoci tempo medziročného rastu úspor na bankových účtoch sa zrýchlilo, investície do podielových fondov klesli.

Kým v roku 2020 slovenským domácnostiam pribudli na bankových účtoch viac ako 3 miliardy eur, do podielových fondov smerovalo „iba“ 491 miliónov eur. To znamená, že na bankových účtoch s výnosom blízkym nule si Slováci odložili šesťkrát viac úspor, ako vložili do podielových fondov, ktoré spravujú správcovské spoločnosti. V roku 2019 bol tento pomer výrazne priaznivejší,“ konštatuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Tvorba úspor je na historických maximách

Aj keď sa podľa vyjadrení správcov Slováci počas koronakrízy pri investovaní správali rozumne a na rozdiel od finančnej krízy pred desaťročím v panike veľmi nepredávali svoje podiely, investície do podielových fondov v roku 2020 klesli. Kým v roku 2019 predstavovali 533 miliónov eur, v minulom roku klesli o 8 % na 491 miliónov eur.

„Štatistika ukazuje, že Slováci sa pri razantnom poklese v marci 2020 čiastočne zľakli a predsa len vypredali časť svojich podielov. A aj keď zvyšok roka investíciám vyslovene prial, tie nové už prvotnú marcovú reakciu nedokázali skorigovať,“ tvrdí analytik.

V 1. štvrťroku 2021 sa nepomer medzi prílevom úspor do podielových fondov a na bankové účty v porovnaní s pandemickým rokom 2020 predsa len mierne zmenil. Podľa najnovšej štatistiky Národnej banky Slovenska (NBS) od úvodu tohto roka do konca marca Slováci vložili na svoje bankové účty vyše 1,2 miliardy nových úspor, pričom do podielových fondov pritieklo 237 miliónov eur. Podľa analytika je možné povedať, že tvorba úspor je aktuálne historicky rekordná.

Ľudia nerozumejú inflácii a majú radi rizikové investície

Jedným z hlavných dôvodov, prečo Slováci držia väčšinu úspor na bankových účtoch, je slabá finančná gramotnosť. „Ľudia napríklad nerozumejú efektu inflácie a tomu, že ich úspory na bankovom účte pri nulovom úroku strácajú hodnotu,“ tvrdí M. Búlik.

Ako uvádza ďalej, z minuloročného prieskumu OVB vyplynulo, že 9 z 10 Slovákov sa pokladá za finančne gramotných. Realita je pritom značne iná. Posledný index finančnej gramotnosti, nameraný agentúrou 2muse na jeseň 2020, ukázal skóre len 62 bodov zo 100.

Skutočnosťou tiež je, že Slováci sa pri riešení svojich úspor zvyknú držať extrémnych rozhodnutí. Namiesto pravidelného investovania podľa neho radšej volia nevýhodné bankové účty, alebo sa doslova vrhajú do špekulácií na finančných trhoch.

„V praxi vidieť snahu ľudí rýchlo a veľa zarobiť. Preto Slovákov tak láka nákup rizikových korporátnych dlhopisov, kryptomien či v poslednom čase social trading na základe odporúčania influencerov na sociálnych sieťach. Je veľkou chybou, že sa mnoho ľudí nechá prehovoriť na vyslovený hazard s úsporami s vidinou rýchleho zisku, a ignorujú pravidelné investovanie, ktoré im vie dlhodobo priniesť bezpečné výnosy 5 až 7 % ročne,“ prízvukuje analytik.

TOP 6 najväčších chýb Slovákov pri investovaní

1) Neinvestovanie. Úplne najväčšou chybou je nechať úspory zaháľať na bankovom účte. Dnes v bankách leží vyše 40 miliárd eur. Počas pandémie úspory na bežných účtoch s nulovým úročením narástli o 8,3 %. Touto chybou Slováci prichádzajú ročne o stovky miliónov eur potenciálnych výnosov.

2) Keď investícia, tak s veľkými očami. Dobrou správou je, že záujem Slovákov o investovanie rastie. Horšou správou však je, že ľudia sa do investovania púšťajú „s veľkými očami“. Mnohí robia chybu v tom, že sa chcú krátkodobo zviezť na rastovom trende a zarobiť rýchlo čo najviac. To je najmä na začiatok veľmi riziková cesta, kde hrozia veľké straty. Oveľa lepší spôsob je nechať si navrhnúť investičné portfólio a potom pravidelne dlhodobo investovať a využiť tak silu zloženého úročenia.

3) Počkám, kým to riadne klesne a až potom začnem investovať. Najmä začínajúci investori často riešia, či je správny okamih na vstup na trh a či si nemajú počkať na ten najväčší pokles cien. S týmto prístupom však začiatok investovania stále odkladajú a prichádzajú o čas. Nemá zmysel čakať, nikto totiž nemá „vešteckú guľu“, aby presne vedel, v akej fáze rastu sa trh práve nachádza a či zajtra nepríde pokles. Ideálne je začať investovať okamžite, hneď ako na to máme peniaze.

4) Staviť všetko na jednu kartu. Až 80 % Slovákov má väčšinu svojho finančného majetku investovaného v bývaní. Najmä za posledné desaťročie sme si zvykli, že predovšetkým byty neustále rastú na cene a mnohí majú pocit, že to je bezriziková investícia. Nie je to tak. Rizík je hneď niekoľko. Ak si dnes kúpime „investičný byt“, výnos z nájmu nedosahuje ani 4 %. Ten môže klesnúť aj na nulu, ak bude byt niekoľko mesiacov prázdny. Rizikom je aj nevhodná výstavba v blízkosti bytu, vek stavby a systémové poruchy, ale aj výstavba nájomných bytov, na ktorú sa chystá štát aj samosprávy. Mať časť svojho majetku investovanú do jedného investičného bytu je v poriadku, ale je rizikom staviť na byt ako na jedinú investíciu.

5) Na investovanie som už starý. Tento stereotyp neplatí. Aj 7 či 10-ročný časový interval je dostatočne dlhý na to, aby pravidelné investície dokázali slušne zarobiť. Navyše odchodom do dôchodku sa investovanie vôbec nemusí skončiť. Časť portfólia sa po 60-tke môže presunúť do konzervatívnych úložiek, teda do dlhopisových fondov či hotovosti. Zvyšok peňazí však stále môže pracovať v akciových fondoch. Podľa štatistiky totiž priemerný Slovák strávi na dôchodku takmer 20 rokov.

6) Špekulatívne obchodovanie namiesto investovania. Hlavným zmyslom dlhodobého investovania je ochrana vlastných úspor pred infláciou, čiže aby nestrácali na hodnote, a k tomu získanie primeraného výnosu pri čo najnižšom riziku. Kupovanie kryptomien nie je investovanie, ale špekulatívne obchodovanie. Riziko prepadu hodnoty, alebo dokonca krachu celej kryptomeny, je veľmi vysoké. „Pri kryptomene človek nesie všetky riziká, a ak aj dosiahne zisk, až 39 % z neho mu zoberie štát na dani a zdravotnom odvode. No výnos z podielového fondu sa zdaňuje len 19 %. A ak investujeme do indexových ETF fondov a držíme ich aspoň jeden rok, z dosiahnutého zisku neplatíme žiadnu daň rovnako, ako po predaji investičného bytu, ktorý držíte aspoň 5 rokov,“ dodáva M. Búlik.