Slováci mieria na vysoké školy do Česka Bývanie by mali riešiť skôr než rozvrh. Už počas leta.

Foto: Pexels

Česko zostáva pre slovenských vysokoškolákov najdôležitejšou zahraničnou destináciou. Celkovo tam študuje takmer 22-tisíc Slovákov a na české vysoké školy prichádza ročne približne okolo 3-tisíc nových slovenských študentov. Najviac ich smeruje do Brna, kde podľa dát českého ministerstva školstva študuje približne 9 700 slovenských vysokoškolákov. Nasleduje Praha s približne 5 600 Slovákmi, Olomouc s 1 300 a Ostrava s 800 slovenskými študentmi.

Prijatie na školu je však pre študentov a ich rodičov iba prvý krok. Druhým je bývanie. A to je v českých univerzitných mestách čoraz náročnejšia disciplína. Internáty majú obmedzené kapacity a dopyt po izbách či väčších bytoch vhodných na spolubývanie vrcholí práve počas leta a na začiatku septembra. Tento rok je síce situácia podľa webu Bezrealitky zatiaľ o niečo priaznivejšia a v niektorých univerzitných mestách je v ponuke viac voľných nájomných bytov než vlani.

„Pri štúdiu v Česku riešia mnohí slovenskí študenti bývanie prvýkrát mimo domu a navyše v inom štáte. Naraz musia zvládnuť výber lokality, komunikáciu s majiteľom, kontrolu zmluvy, platby v českých korunách aj bezpečnostné riziká pri inzerátoch. Najdôležitejšie pravidlo je jednoduché: neposielať peniaze dopredu bez overenia bytu, majiteľa a zmluvných podmienok,“ hovorí Miroslav Kadleček z portálu Bezrealitky.sk.

Internát alebo nájom? Lacnejší nemusí byť vždy praktickejší

Internát zostáva pre študentov najlacnejšou možnosťou bývania, no nie vždy je dostupný. Veľké univerzity majú obmedzenú kapacitu a časť študentov sa na internát nedostane vôbec alebo dostane miesto v lokalite, ktorá im nevyhovuje. Ceny internátov sa v Česku líšia podľa mesta, školy, typu izby a vybavenia. V Prahe sa podľa dostupných cenníkov môžu ceny pohybovať od 3 400 až po 8 500 českých korún mesačne, teda asi 140 € - 350 eur, až po výrazne vyššie sumy pri samostatných alebo lepšie vybavených izbách. V Brne sú internáty spravidla lacnejšie ako komerčný nájom, no aj tam závisí cena od konkrétnej koleje a typu izby.

Alternatívnym riešením je nájomný byt alebo spolubývanie, ktoré dáva študentovi väčšiu slobodu. Môže si vybrať lokalitu, bývať s kamarátmi, mať viac súkromia a lepšie podmienky na učenie. Zároveň však prináša väčšiu zodpovednosť. Študent musí riešiť zmluvu, depozit, pravidelné platby, energie, prípadné opravy, pravidlá so spolubývajúcimi a komunikáciu s majiteľom. Študenti zvyčajne hľadajú nájom bez realitky. Stačí, ak dodržia niekoľko jednoduchých pravidiel pri kontrole inzerátu a zmluvy a ušetria nemalé peniaze.

Najdrahšia je Praha, Brno je slovenská jednotka

Pri hľadaní bývania si slovenské rodiny často porovnávajú najmä samotný nájom. Dôležité je však počítať aj so službami, internetom, fondom opráv, odvozom odpadu, energiami, dopravou, depozitom a prvým nájmom. Podľa aktuálnych dát webu Bezrealitky za 2. štvrťrok 2026, ktoré vychádzajú z ponuky 1- až 2-izbových bytov, je Praha z porovnávaných univerzitných miest najdrahšia. Príemerný nájom tu dosahuje 20 381 Kč mesačne (836 eur), no po započítaní služieb a energií sa celkový mesačný náklad dostáva na približne 24 416 Kč (1 001 eur).

V Brne, ktoré je dlhodobo najsilnejšou slovenskou študentskou destináciou v Česku, vychádza priemerný nájom 1- až 2-izbového bytu na 16 309 Kč mesačne (669 eur). Spolu so službami a energiami treba rátať približne s 19 735 Kč mesačne (809 eur). Lacnejšie vychádza Olomouc, kde je priemerný nájom 13 689 Kč (561 eur) a celkový mesačný náklad približne 17 180 Kč (705 eur). V Ostrave je priemerný nájom 11 673 Kč (479 eur), spolu so službami a energiami približne 15 049 Kč mesačne (617 eur).

Nečakať na september. Slováci hľadajú bývanie skôr než českí študenti

Najväčšia chyba študentov je odkladanie hľadania. Mnohí čakajú na zápis, rozvrh alebo rozhodnutie kamarátov, s ktorými chcú bývať. Najlepšie ponuky sa však v univerzitných mestách míňajú už počas leta. Podľa aktuálnych dát Bezrealitky z českého trhu sa dopyt po spolubývaní začína zdvíhať už teraz najmä zo strany zahraničných študentov, medzi ktorými dominujú Slováci. Českí študenti pritom často čakajú až na august.

Práve skorší štart môže rozhodnúť nielen o lepšej adrese, ale aj o cene. Na začiatku leta je podľa webu Bezrealitky na trhu ešte relatívne širší výber. Medziročne pribudlo voľných nájomných bytov v Prahe približne o 3,5 %, v Brne o 20 %, v Olomouci dokonca o 35 % a v Hradci Králové asi o tretinu. Situácia sa však môže rýchlo zmeniť, pretože v auguste a septembri sa k študentom pridávajú aj bežné domácnosti, ktoré hľadajú nové bývanie.

Rozdiel  v cene medzi bývaním dohodnutým začiatkom leta a na konci prázdnin býva podľa Bezrealitky približne päť percent. V praxi to môže pri izbe alebo lôžku znamenať niekoľko stoviek českých korún mesačne navyše. Pri celom akademickom roku sa tak zdanlivo malý rozdiel môže vyšplhať na sumu, ktorú rodina pocíti.

„Študent by si mal ešte pred aktívnym hľadaním určiť maximálny mesačný rozpočet vrátane poplatkov a dopravy. Potom by si mal vybrať dve až tri lokality, ktoré dávajú zmysel vzhľadom na školu, MHD, bezpečnosť a dostupnosť domov na Slovensko. Až následne prichádza samotné hľadanie bytu alebo izby,“ radí Miroslav Kadleček.  

Spolubývanie je lacnejšie, ale musí mať pravidlá

Pre slovenských študentov je najčastejším riešením spolubývanie. Rozdelenie nájmu medzi viacerých ľudí výrazne znižuje mesačný náklad, no mení sa aj samotný dopyt. Podľa aktuálnych dát Bezrealitky tento rok pribúda v Česku študentov, ktorí nehľadajú veľké študentské byty pre štyroch až šiestich ľudí, ale skôr komfortnejšie bývanie vo dvojici. Dôvodom je najmä zdražovanie garsónok a malých bytov, ktoré sú pre samostatné bývanie čoraz menej dostupné.

Nie každý byt je však na spolubývanie vhodný. Ideálne sú nepriechodné izby, samostatná kuchyňa, dostatok úložného priestoru a jasne oddelené súkromie. Pri bývaní vo dvojici je dôležité ešte dôslednejšie nastaviť rozpočet, pretože každý výpadok platby alebo odchod jedného zo spolubývajúcich okamžite zvyšuje náklady tomu druhému.

„Rizikom býva najmä ústna dohoda medzi kamarátmi. Ak sa jeden zo spolubývajúcich odsťahuje, preruší štúdium alebo prestane platiť, problém zvyčajne dopadne na ostatných. Preto by malo byť už vopred jasné, kto platí akú časť nájmu, kto posiela peniaze majiteľovi, ako sa delia energie a čo sa stane pri odchode jedného z nájomníkov,“ vysvetľuje Miroslav Kadleček.

Do zmluvy alebo samostatnej dohody je vhodné uviesť všetkých spolubývajúcich. Aj medzi kamarátmi treba mať dohodnuté pravidlá pre návštevy, upratovanie, nočný pokoj, spoločné nákupy či riešenie opráv. Čoraz častejšie sa pri študentských nájmoch objavujú aj požiadavky na referencie, záruku zo strany rodiny alebo poistenie zodpovednosti. Pre majiteľa je to signál, že študenti berú bývanie vážne a vedia si nastaviť pravidlá.

Pozor na podvodné inzeráty

Najväčšie riziko pri hľadaní bývania bez realitky sú falošné inzeráty. Typicky ponúkajú výborne vyzerajúci byt za podozrivo nízku cenu, majiteľ tvrdí, že je v zahraničí, nemôže byt ukázať a žiada zálohu vopred. Po zaplatení prestane komunikovať.

Podľa odborníkov z Bezrealitky je bezpečný postup trvať na osobnej obhliadke alebo aspoň na dôveryhodnej videoprehliadke priamo z bytu. Študent by si mal overiť, s kým komunikuje, či má prenajímateľ právo byt prenajímať a či účet, na ktorý posiela peniaze, dáva zmysel vo vzťahu k osobe v zmluve. Ak niečo nesedí, netreba sa nechať tlačiť vetou, že „ďalší záujemca už čaká“.

Dobrý inzerát by mal mať presnú lokalitu, dispozíciu, výmeru, cenu nájmu, výšku poplatkov, informáciu o energiách, depozit, termín nasťahovania, fotografie a jasný kontakt na prenajímateľa. Nejasná adresa, ilustračné fotky, príliš nízka cena alebo komunikácia výlučne mimo portálu sú varovné signály.

Zmluvu má vidieť aj rodič

Pri bývaní bez realitky môže študent ušetriť na sprostredkovateľskej provízii, no nemal by šetriť na bezpečnosti zmluvy. Vzor stiahnutý z internetu nemusí vždy zohľadňovať konkrétnu situáciu v byte, najmä ak ide o spolubývanie, výmenu nájomníka počas semestra alebo vyúčtovanie energií. Zmluva by preto mala vychádzať z konkrétnych údajov o nehnuteľnosti, prenajímateľovi, nájomníkoch a dohodnutých podmienkach nájmu. Pri prvom nájme je rozumné, aby ju pred podpisom videl aj rodič alebo človek, ktorý má so zmluvami skúsenosť.

Dôležité je, aby bolo vopred jasné, kto byt prenajíma, kto v ňom bude bývať, koľko sa platí, čo je zahrnuté v cene, aká je výška depozitu, kedy je splatný nájom a aké sú podmienky výpovede. Pri spolubývaní treba mať dohodnuté aj to, čo sa stane, ak sa jeden zo študentov odsťahuje skôr, kto komunikuje s majiteľom a ako sa budú deliť energie či prípadné škody.

Pred nasťahovaním sa oplatí spísať odovzdávací protokol, stav meračov, počet kľúčov a vybavenie bytu. Fotografie poškodení, spotrebičov a zariadenia môžu pri odchode z bytu ušetriť veľa nervov aj peňazí.

Praktický tip: na webe Bezrealitky je možné si takúto zmluvu vygenerovať za symbolický poplatok (8 €) - link na takúto zmluvu nájdete TU

Praktický checklist pred podpisom nájomnej zmluvy

Portál Bezrealitky pripravil praktický zoznam otázok, na ktoré by si mal študent alebo rodičia odpovedať pred podpisom zmluvy:

• Videli sme byt osobne alebo cez dôveryhodnú videoprehliadku?
• Vieme, kto je majiteľ alebo oprávnený prenajímateľ?
• Sedí cena s podobnými ponukami v danej lokalite?
• Je v zmluve presne uvedený nájom, poplatky a depozit?
• Vieme, čo je zahrnuté v cene a čo sa platí zvlášť?
• Sú v zmluve uvedení všetci spolubývajúci?
• Je jasné, kto posiela nájom majiteľovi?
• Máme dohodnuté, čo sa stane, ak jeden zo spolubývajúcich odíde?
• Máme odovzdávací protokol a fotografie bytu?
• Neposielame peniaze na účet, ktorý nevieme priradiť k prenajímateľovi?

Ak je odpoveď na niektorú z týchto otázok neistá, podpis alebo platbu je lepšie odložiť.