Slováci majú stále podpriemerné znalosti, ukazuje Index finančnej gramotnosti

Tlačová správa Publikované: 19.9.2025 Poslať

Finančná gramotnosť obyvateľov Slovenska sa nezlepšuje a zostáva dlhodobo pod priemerom krajín Európskej únie. To znamená, že väčšina obyvateľov má len základné znalosti v oblasti finančnej gramotnosti a len približne pätina obyvateľov sa vo financiách skutočne vyzná.

Foto: Shutterstock

Index finančnej gramotnosti, ktorý meria agentúra 2muse pre spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko na reprezentatívnej vzorke obyvateľov nad 18 rokov, zostáva už tri kvartály za sebou na hodnote 50 bodov zo 100. Problémom je aj sporenie: počet ľudí bez akejkoľvek finančnej rezervy sa za posledný rok zdvojnásobil.

Zaujímavosťou je, že mladí ľudia sú na tom vo finančnej gramotnosti stabilne horšie ako seniori a ženy majú o tretinu horšie vedomosti ako muži. Situácii nepomáha ani to, že tretina Slovákov investuje, keďže práve otázky týkajúce sa investovania spôsobovali pri prieskume najväčšie ťažkosti. To znamená, že aj Slováci s lepšou úrovňou finančnej gramotnosti majú v tejto oblasti výrazné medzery.

104866

Najhoršie znalosti majú mladí ľudia. Predbehli ich aj seniori

Index finančnej gramotnosti zostavuje prieskumná agentúra 2muse pre OVB na základe série otázok v 5 oblastiach nakladania s financiami od základov týkajúcich sa peňazí a úrokov cez znalosť témy úverov a pôžičiek, rodinného rozpočtu, chápania rizika až po plánovanie dôchodku. Prieskum sa uskutočňuje v odstupoch, začínajúc 4. kvartálom 2024. Najnovší prieskum sa realizoval koncom júna 2025 a vyhodnotil koncom júla.

Index finančnej gramotnosti sa za posledné 3 kvartály takmer nezmenil: z pôvodnej hodnoty 50 bodov sa posunul na 51 (1. kvartál 2025) a opäť klesol na pôvodnú hodnotu 50 bodov v 2. kvartáli 2025. „To znamená, že väčšina obyvateľov Slovenska má len základné znalosti v oblasti finančnej gramotnosti a len približne pätina obyvateľov sa vo financiách skutočne vyzná. Týmito výsledkami zaostávame za priemerom krajín EÚ,“ komentuje výsledky Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Za posledných 9 mesiacov nastali aj pozitívne posuny. Mladí ľudia do 24 rokov zlepšili svoje výsledky takmer o štvrtinu, čo je výrazný posun. Napriek tomu so skóre 47,6 bodu zaostávajú v znalostiach nielen za celoslovenským priemerom, ale aj za najstaršou generáciou nad 65 rokov, ktorá dosiahla skóre 48,8 bodu. Pritom aj seniori si o 3 percentné body polepšili svoj výsledok.

„Znalosti mladých ľudí v oblasti financií nie sú dobré. To so sebou nesie väčšie riziko finančných strát, keďže mladí ľudia sa snažia pri investovaní dosiahnuť vysoké zhodnotenie za krátky čas, a teda majú tendenciu viac riskovať. Pozitívnou správou sú znalosti seniorov, osobitne pri základných otázkach týkajúcich sa osobných financií. Ich skóre pri investovaní je však takisto slabšie, čo ukazuje na nedostatok skúseností,“ hovorí Marián Búlik.

Najlepšími znalosťami v oblasti financií disponuje veková skupina 55 – 64 rokov (56,1 bodu zo 100) a najhoršími obyvatelia vo veku 45 – 54 rokov (46,6 bodu). Dlhodobo najnižšie znalosti preukazujú mladí ľudia do 24 rokov.

Ženy majú o tretinu horšie znalosti ako muži. Ešte väčší je rozdiel pri investovaní

Index finančnej gramotnosti vytrvalo ukazuje výrazne lepšie znalosti medzi mužmi v porovnaní so ženami. Rozdiel od konca minulého roka po jún 2025 – čiže počas troch meraní indexu – narástol z 11,2 na 16,4 bodu. Inak povedané, ženy majú podľa najnovšieho merania Indexu finančnej gramotnosti o vyše tretinu horšie znalosti v oblasti financií ako muži. Ešte horšia je situácia pri otázkach týkajúcich sa investovania. Rozdiel medzi mužmi a ženami je 21 bodov.

106913

Geograficky sú na tom dlhodobo najlepšie obyvatelia Bratislavského kraja (v najnovšom indexe so skóre 61 bodov) a podpriemerné znalosti index dlhodobo meria obyvateľom Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Okrem Bratislavského kraja sa však výsledky všetkých žúp držia veľmi blízko priemeru s odchýlkou do 5 bodov. „Fakt, že sa výsledky vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského držia veľmi tesne okolo priemeru, svedčí o celoplošne slabých vedomostiach v oblasti financií. Ani veľké krajské mestá s lepšou úrovňou obecnej vzdelanosti nedokázali výraznejšie pohnúť výsledkami krajov,“ hovorí Búlik.

Slabšie znalosti pri investovaní osobitne ohrozujú mladých ľudí

Pri otázkach k investovaniu sa ukázali celkovo slabšie znalosti pod úrovňou priemernej finančnej gramotnosti. Pri identifikovaní rizikovejších investícií dosiahli Slováci priemerné skóre 45, čo je ešte o 5 percentných bodov nižšie v porovnaní s už aj tak nízkou priemernou finančnou gramotnosťou. V téme investovania dosiahla najlepšie výsledky kategória 55 – 64 rokov a najslabšie znalosti dosiahli dve úplne rozdielne vekové skupiny: seniori vo veku nad 65 rokov a mladí ľudia v kategórii 18 – 24 rokov.

Slabé znalosti v oblasti investovania predstavujú osobitnú hrozbu pre mladých ľudí. Tí tvoria väčšiu časť z 9 % Slovákov, ktorí podľa prieskumu investujú do kryptomien. Ďalších 13 % respondentov deklarovalo investície do zlata a striebra. „V oboch prípadoch je riziko strát vysoké. Pri kryptomenách je problémom fakt, že rastú len prílevom nových investícií sčasti na základe FOMO efektu (Fear of Missing Out: v preklade strach z premeškania, psychologický fenomén úzkosti spôsobený pocitom, že nám uniká nejaká zaujímavá príležitosť), keďže reálne nie sú kryté žiadnou ekonomickou hodnotou. Preto skokovo rastú aj klesajú, čo ohrozuje drobných investorov. Pri cenných kovoch zase hrozí preplatenie a vysoké náklady na skladovanie a ochranu pri fyzickom zlate a časté sú aj podvody pri rôznych certifikátoch. Kryptomeny ani fyzické zlato a striebro nie sú ideálne aktíva pre dlhodobú investičnú aktivitu bežných ľudí, tými sú ETF a podielové fondy s dlhodobým investičným horizontom,“ vysvetľuje Marián Búlik.

111456

Slováci by chceli sporiť, ale kvôli vysokým výdavkom sa to nedarí. Počet ľudí bez finančnej rezervy narástol dvojnásobne

Pozitívnou správou prieskumu je deklarovaná ochota pravidelne sporiť. Až 73 % Slovákov hovorí, že má vo zvyku sporiť si, čo predstavuje medzikvartálne zlepšenie o 2 percentné body. Na druhej strane až 39 % Slovákov hovorí, že sa im darí šetriť iba málo, kým 39 % hovorí o dostatočnej sume odkladanej pravidelne bokom a zvyšnej približne štvrtine sa nedarí ušetriť nič. Tieto výsledky potvrdzujú štatistiku NBS, ktorá hovorí o prepade miery tvorby úspor pod 4 percentá v roku 2024 (a aj keď rovnaká štatistika nie je k dispozícii za tento rok, situácia sa pravdepodobne nezlepšila, keďže životné náklady v dôsledku vyššej inflácie od úvodu roka jednoznačnej narástli).

Ak sa pozrieme na finančnú rezervu, najväčšia skupina Slovákov (26 %) deklaruje, že má odložené bokom financie na 6 a viac mesiacov bežných výdavkov. Naopak, 18 % Slovákov nemá žiadnu