Chceme mať dvojnásobne vyššie dôchodky, ako sú tie súčasné. Čo pre to môžeme urobiť?

Zdroj: Freepik

Vnúčatá, záľuby, chalupa a cestovanie

Mnohí Slováci sa svojho dôchodku už doslova nevedia dočkať. Potvrdzujú to výsledky prieskumu Nadácie Partners a agentúry Focus, podľa ktorých viac než polovica ekonomicky aktívnych respondentov plánuje ísť buď do predčasného dôchodku (18 %), alebo výrazne skôr do dôchodku (34 %), ako je riadny termín. Ten je v súčasnosti stanovený na 64 rokov, no podľa názoru väčšiny opýtaných (64 %) sa vek odchodu do penzie ešte zvýši.

„Tento údaj je svojím spôsobom alarmujúci. Rozumiem, že dáta ukazujú určitú túžbu obyvateľov, tá však úplne popiera dôchodkovú realitu z hľadiska aktuálneho finančného zabezpečenia obyvateľov Slovenska na dôchodok,“ upozorňuje sociológ Martin Slosiarik.

Predstavy a dôchodkové túžby výraznej časti opýtaných sú pritom jasné. Na dôchodku sa chcú naplno venovať deťom a vnúčatám (46 %) či svojim záľubám (46 %). Ďalšia tretina (31 %) budúcich dôchodcov sa chce starať o dom či záhradu, alebo cestovať a spoznávať svet (23 %).

„Tieto túžby a plány si však vyžadujú dostatočné finančné zabezpečenie. Ak sa dnes väčšina ľudí spolieha na štátny prvý pilier, respektíve druhý súkromný pilier, a zároveň si od relatívne mladého veku nevytvára priestor na zvýšenie dôchodku v starobe cez pravidelné sporenie či investovanie, táto túžba zostane navždy len túžbou,“ dodáva sociológ.

Dôchodkový sen je z roka na rok drahší

Kým v roku 2019 Slováci snívali o dôchodku vo výške 925 eur, v tohtoročnom prieskume sa vysnívaná výška dôchodku vyšplhala na 1 165 eur, čo je nárast o viac ako 25 %. „Tento nárast pravdepodobne v sebe zahŕňa pociťované zvyšovanie životných nákladov od jari 2022, ktoré sa takto premietlo aj do navýšenia predstáv o výške ideálneho dôchodku,“ myslí si M. Slosiarik.

Navýšenie zaznamenala aj kategória takzvanej očakávanej výšky starobného dôchodku zo 712 eur v roku 2019 na súčasných 865 eur, čo je nárast o viac ako 20 %.

„Otázkou zostáva, čím je vyvolaný tento nárast, keďže správanie sa výraznej väčšiny obyvateľov Slovenska v súvislosti s finančným zabezpečením na dôchodok sa nezmenilo. Odpoveďou môžu byť pravidelné a mimoriadne valorizácie dôchodkov zo strany štátu,“ dodáva sociológ s tým, že slovenskí dôchodcovia majú v súvislosti so svojimi dôchodkami tri zásadné problémy.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.

1) Dôchodok si spájame so starobou, nie s kvalitou života

Hoci veľká časť opýtaných uviedla, že s prípravou na dôchodok treba začať v čo najskoršom veku, správanie sa v realite je iné. Približne polovica ekonomicky aktívnych respondentov (52 %) vôbec alebo iba málokedy rozmýšľa o kvalite svojho života na dôchodku. Naopak, niekedy o tom rozmýšľa tretina týchto opýtaných (33 %) a často o kvalite svojho života na dôchodku premýšľa len 14 % opýtaných.

„Častým problémom je, že ľudia si spájajú dôchodok iba so starobou a nie s finančným zabezpečením. Z toho potom pramenia nereálne predstavy a podceňovanie dostatočne dlhej prípravy, ktorá je práve pri zabezpečení na dôchodok kľúčová,“ hovorí odborníčka na osobné financie zo spoločnosti Partners Linda Valentín.

2) Priveľmi sa spoliehame na pomoc od štátu

Viac ako trištvrte ekonomicky aktívnych Slovákov (79 %) vie už dnes, že dôchodok od štátu im nebude postačovať. Dokonca viac než tretina opýtaných (35 %) počíta s tým, že štát bude vyplácať nižšie dôchodky ako v súčasnosti. Z prieskumu vyplýva, že rozdiel medzi želanou a reálnou penziou je dnes 528 eur.

„Ak chcú mať budúci dôchodcovia slušný a dôstojný dôchodok, potrebujú si ho každý mesiac navýšiť o chýbajúcich 528 eur, čiže mať nasporených približne 70-tisíc eur, ak počítame s priemerným vekom dožitia 15 rokov,“ vysvetľuje L. Valentín.

3) Chceme vyšší dôchodok, no robíme pre to málo

Spoliehame sa na štát a sporenie na dôchodok do vlastných rúk berieme len minimálne. Pre obyvateľov Slovenska je podľa prieskumu najobľúbenejším spôsobom prípravy na dôchodok sporenie v druhom pilieri (47 %), nasleduje životné poistenie so sporením (36 %), potom tretí pilier (DDS) s podielom 30 % a sporiaci účet v banke obľubuje 24 % opýtaných.

„Investovanie do fondov (16 %) je až na piatom mieste z ponúknutých šiestich možností. Pritom práve to by malo byť zastúpené najvyššie, pretože dokáže priniesť najlepšie zhodnotenie úspor, ak je riziko rozložené v dostatočne dlhom čase,“ zdôrazňuje analytik z Partners Investments Maroš Ovčarik.