Slabinou verejných financií na Slovensku je dlhodobá udržateľnosť

Foto: Freepik

fb_share 

Najhorší v rámci eurozóny

Deficitný štátny rozpočet sa zostavuje prakticky vo všetkých vyspelých krajinách. Pre tento rok sa odhadovaný deficit štátneho rozpočtu na Slovensku pohybuje až na úrovni približne 6,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je najhorší výsledok v rámci krajín eurozóny.

Je to skok oproti minulému roku, keď celkový deficit verejnej správy Slovenskej republiky podľa Ministerstva financií SR dosiahol 2,23 miliardy eur, čo predstavovalo 2,04 % HDP. Dlh verejnej správy v roku 2022 dosiahol 63,38 miliardy eur, čo predstavuje 57,8 % HDP. V rámci krajín eurozóny ide o 13. najvyšší dlh. 

Súčasť maastrichtských kritérií

Tieto údaje samy osebe nevyznievajú zvlášť dramaticky, pokiaľ porovnáme aktuálne hospodárenie Slovenska s lídrami dlhovej tabuľky. Podľa ekonomických prognóz až 11 štátov eurozóny nedodrží limit štátneho dlhu pod hranicou 60 % HDP, ktorý je jedným z maastrichtských kritérií.

S najvyšším štátnym dlhom, až vo výške 161,6 % HDP, bude bojovať Grécko. Nasleduje Taliansko, kde predikovaná úroveň štátneho dlhu pre tento rok dosahuje hodnotu 144,6 % HDP. V Španielsku očakávajú, že sa štátny dlh vyšplhá na úroveň 113,3 % HDP. 

Zaostávame za ekonomickými lídrami EÚ

Udržať verejné financie v relatívne dobrej kondícii v súčasných podmienkach je extrémne náročnou úlohou. Aj napriek tomu je zrejmé, že kým južanské národy Európy balansujú na hrane, západné krajiny Európskej únie sa s aktuálnymi výzvami pasujú lepšie. 

Čo sa týka Slovenska, Národná banka Slovenska vo svojej poslednej správe – Štrukturálne výzvy 2023, upozorňuje, že dobiehanie vyspelejších krajín EÚ z našej strany stagnuje a rozdiel sa počas krízových rokov ešte mierne navýšil. Trend spomaľovania rýchlosti konvergencie, teda približovania sa k najsilnejším európskym ekonomikám, je dlhodobý a jeho zvrátenie si bude vyžadovať zásadné štrukturálne reformy.

Tie by mali odvrátiť aj klesajúcu konkurencieschopnosť Slovenska či problém nízkej produktivity práce. Nízka produktivita práce sa totiž priamo premieta do relatívne nízkych príjmov zamestnancov. V nadväznosti na rast spotrebiteľských cien, ktoré sa už približujú k európskemu priemeru, klesá kúpyschopnosť obyvateľstva. 

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.

Prečo je dôležité udržať zdravú mieru štátneho dlhu?

Z ekonomickej teórie je známe, že optimálnym stavom je mierny deficit štátneho rozpočtu. Slovensko je podľa európskych kritérií povinné podľa metodiky takzvaného maastrichtského dlhu udržať štátny dlh do výšky maximálne 60 % HDP.

V účinnosti však máme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti (Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti), ktorý za maximálny prípustný horný limit dlhu verejnej správy, takzvanú dlhovú brzdu, ustanovil hranicu 50 % HDP.

K určeniu prísnejšieho limitu, ktorý oddeľuje bezpečnú úroveň dlhu od kritických hodnôt, sa pristúpilo, pretože malé a otvorené ekonomiky, medzi ktoré sa zaraďuje aj tá slovenská, sú viac závislé od výkyvov na finančných trhoch. V súčasnosti je slovenský dlh v piatom, teda najvyššom pásme dlhovej brzdy, a mali by sa aplikovať všetky sankčné a korekčné mechanizmy.

Ministerstvo financií SR je však povinné viazať 3 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok znížených o výdavky na správu štátneho dlhu, o prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody do Európskej únie, transfery Sociálnej poisťovne a o výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami.

Ministerstvo financií SR je tiež povinné zasielať Národnej rade SR písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie. Vláda je povinná predkladať na rokovanie Národnej rady SR návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu. Pre prípad, že dlh verejnej správy presiahne horný limit pre príslušný rozpočtový rok, ex lege, čiže priamo zo zákona, sa znižujú platy členov vlády na úroveň ich platov v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Táto sankcia je uplatňovaná s účinnosťou od 1. máju 2022. Ministerské platy sa odvtedy nevalorizovali, ale ostávajú zmrazené.

Dlh ako ukazovateľ reputácie krajiny

Výška štátneho dlhu je jedným z ukazovateľov reputácie krajiny a priamo ovplyvňuje správanie sa zahraničných investorov a veriteľov. Predstavuje tiež jedno z najdôležitejších kritérií pri udeľovaní ratingu ratingovými agentúrami.

Ratingové agentúry prideľujú krajinám (vrátane miestnych samospráv) úverové ratingy, ktoré predstavujú ich hodnotenie schopnosti danej krajiny alebo organizácie riadne si plniť svoje povinnosti voči veriteľom a splácať záväzky vyplývajúce z vydaných obligácií (štátne dlhopisy) a iných dlhových nástrojov.

Vytvorený dlh sa totiž časom navyšuje o úroky, pričom môže dosiahnuť takú vysokú úroveň, keď už nebude ochota krajine ďalej požičiavať, a tá bude nútená vyhlásiť bankrot. Ak by sa naplnil tento scenár, vláda by musela pristúpiť k úsporným opatreniam, čo by znamenalo zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Svedkami kolapsu krajiny v priamom prenose sme boli v prípade Grécka. Pojem „grécka cesta“ zľudovel a je synonymom šafárenia s verejnými prostriedkami, v dôsledku čoho sa drasticky znížil životný štandard obyvateľstva. 

Štátny dlh rovnako priamo ovplyvňuje úrokovú politiku Európskej centrálnej banky. Tento aspekt sa pretavuje aj do výšky úrokov komerčných bánk. Výška štátneho dlhu vplýva tiež na výšku úrokov, za ktoré si požičiava aj samotný štát. Ak nehospodári rozumne, prejaví sa to v podobe rizikovej prirážky na štátny dlh, čiže štát si požičia za vyšší úrok.

Ako zlepšiť stav verejných financií

V horších časoch sa zvykne hovoriť o uťahovaní si opaskov. V prípade verejných financií je šetrenie významným prvkom, no nemôže byť jedinou cestou k ich ozdraveniu. „Pomôcť môže okrem iného zlepšenie výberu daní, adresnejšie nastavenie sociálnej politiky, posilňovanie princípov hodnoty za peniaze a pokračovanie implementácie výdavkových limitov v rozpočtovom procese. Zároveň je dôležité efektívnejšie čerpanie prostriedkov z EÚ a plánu obnovy, ktoré by mohli poskytnúť významný rozvojový impulz pre našu ekonomiku. Tieto fondy by však nemali nahrádzať verejné investície z národných zdrojov, ale mali by prispieť k dodatočným investíciám zameraným na zníženie zaostávania krajiny v najproblematickejších oblastiach,“ konštatuje NBS. 

Dlhodobo sa hovorí taktiež o nevyhnutnosti zlepšenia podnikateľského prostredia, ktoré môže mať pozitívny vplyv na zamestnanosť v mikroregiónoch. Okrem toho, že by si štát eventuálne prilepšil výberom dane z príjmov, pri vyššej zamestnanosti a efektivite práce stúpa spotreba, čo sa môže prejaviť na vyššom výbere DPH. Stimulácia podnikateľského prostredia je možná len znížením byrokratickej záťaže, zjednodušením legislatívnych povinností, digitalizáciou verejnej správy či zabezpečením lepšej vymožiteľnosti práva.

Starnutie obyvateľstva je možné preklenúť otvorením trhu práce a prispôsobením sa prílevu pracovnej sily zo zahraničia. Aj na to je však nevyhnutné vytvoriť priestor a pripraviť politiku inklúzie zameranú na integráciu zahraničných pracovníkov a ich rodinných príslušníkov.

V neposlednom rade bude potrebné uskutočniť reformy školstva a zdravotníctva, aby reflektovali demografický vývoj. Nielen vládu, ktorá vzíde zo septembrových volieb, ale na každú nasledujúcu tak bude kladená požiadavka extrémnej zodpovednosti v riešení vážnych celospoločenských zmien.