Skončili sa najdrahšie majstrovstvá sveta v histórii futbalu. Stáli približne 229 miliárd dolárov
Futbalové majstrová sveta v Katare, ktoré sa skončili triumfom Argentíny, boli jednoznačne najdrahšími majstrovstvami sveta v histórii. Odhaduje sa, že Katar na prípravu turnaja minul dokopy cez 229 miliárd dolárov. Pre porovnanie, posledný šampionát, ktorý sa konal v roku 2018 v Rusku, stál „len“ 14,2 miliardy. Sedem nových štadiónov, tisíce kilometrov diaľnic, nové letisko, prístavy, metro. Katar sa hosťovania ujal svojsky a rozhodne na ňom nešetril. Po skončení turnaja však nastáva otázka, čo sa s touto draho vybudovanou infraštruktúrou bude diať ďalej.

Foto: Shutterstock
Veľký futbalový sviatok
Mužské futbalové majstrovstvá sveta sú celosvetovo najpopulárnejšou športovou udalosťou. Štatistiky ukazujú, že turnaj registruje 95 % všetkých športových fanúšikov na svete, čo je najvyššie percento spomedzi všetkých športových udalostí. Každé štyri roky dokážu majstrovstvá sveta prilákať milióny fanúšikov aj ľudí, ktorí bežne futbal nesledujú. Je teda zrejmé, že tento šampionát patrí medzi najvýznamnejšie sviatky športu. Poďme sa však pozrieť na finančnú stránku turnaja, ktorá tento rok prekonala všetky historické rekordy.
Rozhodnutie, že majstrovstvá sveta v roku 2022 bude hostiť Katar, oznámil bývalý prezident FIFA (Medzinárodná futbalová asociácia) Sepp Blatter ešte v decembri 2010. Katar vtedy zvíťazil nad ponukami Spojených štátov, Južnej Kórey, Japonska a Austrálie, ktoré chceli taktiež hostiť tento turnaj. Verejnosť vtedy prijala rozhodnutie veľmi vlažne, pretože Katar nepatrí medzi typické „futbalové krajiny“.
Svoje výhrady mala aj samotná FIFA, ktorá v technickej analýze vyjadrila svoje obavy. Medzi ne patrili napríklad nedostatok existujúcej infraštruktúry a veľké horúčavy regiónu v lete, keď sa tradične konajú turnaje majstrovstiev sveta. Zašla dokonca tak ďaleko, že ponuku Kataru označila za „vysoko rizikovú“. Krajina napriek tomu v poslednom kole hlasovania triumfovala so 14 hlasmi proti ôsmim v prospech USA.
Sepp Blatter: Katar je chyba... voľba bola zlá
Katar vtedy prisľúbil, že svet bude „hrdý na Blízky východ“, keďže ide o prvú krajina z regiónu, ktorá bude hostiť tento turnaj. Sepp Blatter obhajoval toto rozhodnutie a tešil sa, že sa futbalové podujatie dostane do „nových krajín“. O 12 rokov neskôr sa však jeho pohľad výrazne zmenil. Začiatkom tohto mesiaca dnes už bývalý prezident FIFA pre švajčiarske noviny Tages Anzeiger povedal: „Katar je chyba... voľba bola zlá. Je to príliš malá krajina. Futbal a majstrovstvá sveta sú na ňu príliš veľké.“
Katarské miliardy
S cieľom zorganizovať Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 sa Katar rozhodol zvýšiť svoje investície do projektov, najmä do výstavby štadiónov, ciest, letísk a ubytovacích zariadení. Krajina údajne minula dokopy viac ako 229 miliárd dolárov, hoci organizačný výbor majstrovstiev sveta túto sumu ešte nepotvrdil. Mnoho analytikov predpokladá, že celkové náklady by sa mohli vyšplhať až na závratných 300 miliárd dolárov. Pre porovnanie, celkový HDP Kataru v roku 2021 dosiahol 179,6 miliardy dolárov.
Katarský minister financií Ali Shareef Al-Emadi v roku 2017 uviedol, že krajina vynakladá 500 miliónov dolárov týždenne na projekty rozvoja infraštruktúry, aby pripravila malú blízkovýchodnú krajinu na usporiadanie najväčšieho športového podujatia na svete. Krajina pred začiatkom podujatia postavila tisíc kilometrov ciest a diaľnic, nové letisko, štyri nové prístavy a desiatky plynárenských a ropných zariadení na pokrytie zvýšeného dopytu.
Najviac stálo vybudovanie mesta Lusail City a metra v Dauhe
Ak sa pozrieme na tieto projekty detailnejšie, najdrahším bol rozvoj mesta Lusail City, ktoré je postavené okolo štadióna Lusail. Len tento samotný projekt stál približne 45 miliárd dolárov a obsahoval výstavbu 22 hotelov, dvoch prístavov, zábavného parku a dvoch golfových ihrísk. Číslom dva bola výstavba metra v hlavnom meste Dauha, ktorá stála približne 36 miliárd dolárov. Ďalších 15 miliárd sa minulo na ubytovací komplex v Dauhe s názvom The Pearl, ktorý ponúka ubytovanie pre 15-tisíc hostí.
Štadión po finále rozoberú
Samotné štadióny stáli približne 6,5 miliardy dolárov. Sedem štadiónov je úplne nových, ôsmy prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Všetky štadióny sa nachádzajú v okruhu 33 kilometrov od Dauhy, takže ide o najcentralizovanejšie majstrovstvá sveta v doterajšej histórii.
Na všetkých štadiónoch bol nainštalovaný najmodernejší chladiaci systém, ktorý prostredníctvom trubíc distribuuje studený vzduch v hľadisku aj na trávniku. Zaujímavosťou je, že Katar si nechal doviezť trávniky, na ktorých sa hrá, až z USA, pričom na to použil klimaticky upravené lietadlá. Každý trávnik spotrebuje denne 50-tisíc litrov vody, aby dokázal prežiť v katarských horúčavách.
Korunným klenotom je štadión v Lusail, ktorého kapacita dosahuje 80-tisíc miest, a práve tu sa odohralo aj finále majstrovstiev sveta. Paradoxne, po ich skončení bude väčšina sedadiel odstránená a darovaná rozvojovým krajinám, pretože ako uviedla katarská vláda, Lusail „nebude po roku 2022 potrebovať vlastný futbalový štadión“.
Najdrahší šampionát v histórii majstrovstiev sveta
Hoci zatiaľ nie je možné určiť presné náklady Kataru, určite ide o najväčšiu investíciu do organizácie majstrovstiev sveta od ich prvého ročníka v roku 1930. Pre porovnanie, posledné majstrovstvá sveta v Rusku stáli 14,2 miliardy dolárov a boli doteraz najdrahšie v histórii. Katar túto sumu prekonal 16-násobne. Pre ešte lepšiu perspektívu tohtoročné majstrovstvá stáli viac ako posledných 21 turnajov dohromady. Pri týchto závratných sumách je namieste otázka, či sa niekedy investícia Kataru vráti. Odpoveďou je, že je to veľmi nepravdepodobné.
Komu pôjdu zisky
Katar počas majstrovstiev sveta navštívilo približne 1,2 milióna fanúšikov. Podľa oficiálnych štatistík FIFA sa predali asi 3 milióny vstupeniek. Pri priemernej cene okolo 300 dolárov za jednu by tak mali výnosy prekonať hranicu jednej miliardy dolárov. Tu si však treba uvedomiť, že zisky z predaja vstupeniek nepôjdu do štátnej kasy Kataru. Tieto príjmy pôjdu do vrecka FIFA, respektíve jej dcérskej spoločnosti, ktorá je v jej 100-percentnom vlastníctve.
Podobne sú na tom aj zisky z predaja marketingových a televíznych práv. Majstrovstvá sveta prostredníctvom televíznych prenosov videlo približne 5 miliárd ľudí. No rovnako ako pri vstupenkách, všetky tieto zisky tečú na účet FIFA a nie samotnému Kataru. Ako počas šampionátu uviedol súčasný prezident organizácie Gianni Infantino, FIFA zatiaľ na majstrovstvách zarobila rekordných 7,5 miliardy dolárov a prekonala tak doterajší rekord z Ruska, ktorý bol 6,4 miliardy. Do konca turnaja sa táto suma ešte zvýšila.
FIFA za to na oplátku pokryla hlavné náklady na priebeh turnaja a Kataru zaplatí približne 1,7 miliardy dolárov vrátane celkového rozpočtu na výhry v hodnote 440 miliónov dolárov.
Túto sumu si krajiny rozdelili podľa dosiahnutých výsledkov. Víťazný tím z Argentíny si tento rok odnesie rekordných 42 miliónov dolárov, druhému Francúzsku pripadne 30 miliónov, bronzový tím Chorvátska si odnesie 27 miliónov a štvrté Maroko 25 miliónov. Štvrťfinalisti si zarobili 17 miliónov, a tímy, ktoré sa dostali medzi 16 najlepších, dostali po 13 miliónov. Poslednou kategóriou sú tímy, ktoré vypadli už v základnej skupine – tie dostali po 9 miliónoch dolárov.
Dosiahli rozvoj, ale za akú cenu
Samozrejme, vstupenky a televízne a marketingové práva nie sú jedinými zdrojmi príjmov zo šampionátu. Počas mesiac trvajúceho turnaja navštívilo Katar viac ako milión zahraničných návštevníkov. To predstavuje zvýšené príjmy v cestovnom ruchu, zvýšenie tržieb hotelov, reštaurácií, zvýšenie nákupu suvenírov a iných spotrebných tovarov. Na pokrytie takejto zvýšenej krátkodobej spotreby však bolo potrebné vybudovať dodatočné kapacity, pričom investičné náklady sú zvyčajne oveľa vyššie ako krátkodobé výnosy.
Napriek tomu generálny riaditeľ spoločnosti zastrešujúcej MS v Katare Nasser al-Khater očakáva, že vďaka majstrovstvám sveta pritečie do katarskej štátnej kasy približne 17 miliárd dolárov. Finanční analytici taktiež odhadujú, že rast HDP Kataru sa do konca tohto roka vďaka šampionátu zvýši na 4,1 %. Ide tak o takmer strojnásobenie hodnoty zo skromných 1,6 %, ktorými katarská ekonomika rástla v roku 2021. Otázne je, či sa tento rast prejaví len krátkodobo, alebo aj v nasledujúcich rokoch.
Katar túži konkurovať Dubaju
Čo však v súčasnosti nie je možné odhadnúť, to sú ďalšie priame alebo nepriame pozitívne peňažné toky vyplývajúce z investícií do infraštruktúry. Obrovské investície Kataru sú výsledkom plánu Katarskej národnej vízie do roku 2030. Tá spočíva v zlepšovaní životnej úrovne krajiny a jej medzinárodných vzťahov.
Krajina chce investície v nasledujúcich rokoch speňažiť a použiť na hosťovanie ďalších športových podujatí. Už teraz je isté, že Dauha bude hostiteľom Ázijských hier v roku 2030. Katar chce taktiež v budúcnosti súťažiť o hosťovanie veľkých európskych futbalových finále Európskej ligy a Ligy majstrov.
Okrem toho nové cesty a metro budú môcť využívať ako domáci obyvatelia, tak aj turisti. Katar plánuje v blízkej budúcnosti konkurovať Dubaju a prilákať čoraz viac turistov a návštevníkov. Z dlhodobého hľadiska tak môžu vynaložené peniaze vytvoriť základ pre expanziu ekonomiky tejto krajiny.
Bola to najmä otázka hrdosti, prestíže a publicity
Ak si to teda zrekapitulujeme, je zrejmé, že peniaze nie sú, ani nikdy neboli, pre Katar problémom. Krajina si jednoznačne môže dovoliť organizovať majstrovstvá sveta vo futbale a je ochotná vykryť aj s tým spojené straty. V mnohých ohľadoch sú tak majstrovstvá sveta 2022 v Katare finančnou anomáliou. Pre hostiteľskú krajinu však od začiatku boli skôr o hrdosti, prestíži a publicite a dokázaní si, že aj krajina Blízkeho východu dokáže zorganizovať takéto obrovské prestížne podujatie.
Kľúčové slová
Podujatia

2023

Finanční agenti

Kryptomeny

Zamestnanie

Kultúra a umenie


SPRAVODAJSTVO





Najčítanejšie
- 1.Mnohí ľudia majú problémy so splácaním dlhov, hrozia im exekúcie
- 2.Parlament schválil novelu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Ktoré mamičky dostanú viac peňazí?
- 3.Poslanci rozhodli: Spotrebná daň z liehu sa zvyšuje o 30 %
- 4.Tohtoročná Veľká noc nebude štedrá. Slováci plánujú šetriť viac ako v predchádzajúcich rokoch
- 5.Vyplácanie aktivačného príspevku ľuďom bez práce sa od 1. apríla 2023 zmení