Foto: Shutterstock

Whisleblower za mrežami

V lete 2015 Xavier Justo, vtedy 48-ročný švajčiarsky bankár na dôchodku, kráčal k vchodovým dverám svojho nového hotela na tropickom thajskom ostrove Koh Samui. Posledné tri roky strávil budovaním tohto luxusného komplexu chát a apartmánov z bieleho kameňa s výhľadom na trblietavé more, a bol takmer pripravený na jeho otvorenie. Poslednú vec, ktorú potreboval, bola licencia.

Jedno júnové popoludnie očakával návštevu úradov pre cestovný ruch, aby spoločne podpísali zmluvy. Namiesto toho cez odomknuté dvere vtrhla čata ozbrojených thajských policajtov a zviazala ho na zemi. Polícia sa rýchlo presunula do jeho kancelárie, zobrala počítače a vyprázdnila kartotéky.

Po dvoch dňoch v miestnom väzení bol Justo letecky prevezený do Bangkoku a predvedený pred médiá na tlačovej konferencii hodnej mafiánskeho kráľa. Prokurátor ho obvinil z pokusu o vydieranie svojho bývalého zamestnávateľa, málo známej londýnskej spoločnosti poskytujúcej ropné služby menom PetroSaudi. Za týmto obvinením sa však skrýval oveľa väčší príbeh.

Ukradnuté miliardy

K zatknutiu došlo šesť mesiacov po tom, ako Justo odovzdal britskej novinárke Clare Rewcastle Brownovej tisíce dokumentov zo serverov svojho bývalého zamestnávateľa – spoločnosti PetroSaudi. Dokumenty objasnili krádež stoviek miliónov dolárov zo štátom vlastneného malajzijského investičného fondu známeho ako 1MDB (One Malaysia Development Berhard).

Dokumenty, ktoré zverejnil, spustili reťazovú reakciu vyšetrovaní v desiatich krajinách a viedli k tomu, čo vtedajšia americká generálna prokurátorka Loretta Lynchová označila za „najväčší prípad kleptokracie“ v histórii USA.

Podľa žalôb podaných ministerstvom spravodlivosti USA bolo z 1MDB ukradnutých približne 4,5 miliardy dolárov. Účelom fondu, ktorý v roku 2009 založil malajzijský premiér Najib Razak, bolo podporovať ekonomický rozvoj v krajine, kde je priemerná mzda na úrovni približne 350 eur mesačne.

Namiesto toho ministerstvo spravodlivosti tvrdilo, že ukradnuté peniaze z 1MDB si našli cestu k mnohým spolupracovníkom Najiba, ktorí sa následne pustili do okázalého utrácania po celom svete. Aj jeho samotného obvinili z prijatia 681 miliónov dolárov v hotovosti. Za peniaze z 1MDB si tak zainteresovaní mohli kúpiť luxusné byty na Manhattane, sídla v Los Angeles, obrazy Moneta, lietadlo, a dokonca financovali veľký hollywoodsky film Vlk z Wall Street.

Začiatky PetroSaudi

Justo sa do spoločnosti PetroSaudi dostal cez svojho dlhoročného priateľa Tareka Obaida. Obaja muži sa stretli koncom 90. rokov minulého storočia v Ženeve a do roku 2006 boli doslova nerozluční. Justo považoval Obaida za „mladšieho brata“ a v roku 2008 mu požičal 30-tisíc dolárov, aby pomohol rozbehnúť PetroSaudi.

Keď Justo v roku 2009 opustil Ženevu, spoločnosť PetroSaudi bola len o niečo viac ako meno na vizitke, formálne zaregistrovaná v Londýne s adresou v P. O. BOXe. O dva roky neskôr mala spoločnosť hodnotu 1,83 miliardy dolárov.

Predmet podnikania PetroSaudi bol svojský: otváranie dverí s pomocou priateľov na vysokých miestach. Základnou myšlienkou bolo zachytiť časť obrovských príjmov z ropy, ktoré generujú štátne firmy v rozvojových krajinách. PetroSaudi povedala potenciálnym partnerom, že má pod kontrolou ropné polia v strednej Ázii, ktoré zloží ako záruku na zabezpečenie hotovosti od štátnych investorov. To všetko bol však iba klam.

Stretnutie s malajzijským premiérom

V roku 2009 sa stretli zakladatelia PetroSaudi s malajzijským premiérom na palube 92 metrov dlhej megajachty pri pobreží Monaka. Výsledkom bolo rozhodnutie spolupracovať na dohode, ktorá by obom stranám umožnila kontrolovať obrovské sumy peňazí.

Paradoxom je, že hlavným sprostredkovateľom celého obchodu bol vtedy len 29-ročný Jho Low. Hoci nezastával žiadnu formálnu pozíciu v malajzijskej vláde, stal sa blízkym dôverníkom premiéra. Napriek svojej mladosti bol Low nápomocný pri založení suverénneho investičného fondu na investovanie príjmov malajzijského štátu.

Približne v rovnakom čase malajzijská vláda prevzala úplnú kontrolu nad investičným fondom – ktorý bol čoskoro premenovaný na 1MDB a dostal mandát na podporu hospodárskeho rozvoja v krajine.

Najib mal výlučnú právomoc schvaľovať investície a najímať a prepúšťať členov predstavenstva a manažérov. Prvá veľká dohoda nového fondu – dohoda o spoločnom podnikaní v hodnote 2,5 miliardy dolárov – medzi PetroSaudi a 1MDB bola podpísaná len o niekoľko týždňov neskôr.

V tlačovej správe sa uvádza, že spoločný podnik bude slúžiť na „uskutočnenie strategických investícií do projektov s veľkým vplyvom“. Podľa amerického ministerstva spravodlivosti išlo len o formálnu dohodu, pričom hlavným cieľom bol „podvodný prevod viac ako 1 miliardy dolárov z 1MDB na švajčiarsky bankový účet“ kontrolovaný Lowom.

Financoval aj Vlka z Wall Street

Medzitým sa Low stal známym na newyorskej klubovej scéne ako seriózny, aj keď excentrický ázijský investor. Paparazzovia ho zachytili v spoločnosti desiatok známych spevákov, hollywoodskych hercov a iných známych osobností.

Veľmi dobré vzťahy mal napríklad s Paris Hiltonovou alebo s dcérou Donalda Trumpa Ivankou. Istý čas taktiež chodil so supermodelkou Mirandou Kerrovou. Podľa amerických úradov utratil približne 100 miliónov dolárov na život a nehnuteľnosti v Hollywoode a 40 miliónov dolárov na byty v New Yorku.

Ďalších 100 miliónov minul na financovanie oscarového filmu Vlk z Wall Street. Americké úrady dokázali, že od týchto peňazí vedú priame stopy k miliarde dolárov odklonenej z 1MDB.

Priateľstvo do biznisu nepatrí

V tom istom čase začal byť Justo nespokojný s pracovnými podmienkami v PetroSaudi. Zistil, že jeho výplaty sú len asi polovičné oproti tomu, čo mu Obaid sľuboval. Obaid sa podľa neho stal „arogantným“ po tom, ako zbohatol. Dlhoročné priateľstvo Justa a Obaida sa zakrátko skončilo a Justo sa v roku 2011 rozhodol zo spoločnosti odísť.

Pri odchode mu Obaid sľúbil, že mu vyplatí odstupné vo výške približne 6,5 milióna švajčiarskych frankov (6,3 milióna eur). Neskôr znížil odstupné na 4 milióny švajčiarskych frankov (2,9 milióna eur). To bola pre Justa posledná kvapka, a tak skopíroval všetky údaje na serveroch PetroSaudi.

O niekoľko mesiacov nato Justo kontaktoval novinárku Clare Rewcastle Brownovú a ukázal jej časť interných dokumentov z PetroSaudi. Brownová poznala mená vysokopostavených politikov aj fond 1MDB a hneď vedela, že má na stole obrovský príbeh. „Bolo to, akoby mi v hlave vybuchla bomba,“ zaspomínala si pre časopis Guardian.

Brownová sa dlhodobo živila ako investigatívna novinárka. Po tom, ako v roku 2010 odišla z BBC, založila webovú stránku Sarawak Report venovanú odhaľovaniu korupcie v Malajzii. Spomína si, že jej e-mail bol niekoľkokrát napadnutý a často dostávala vyhrážky smrťou, no napriek tomu vo svojej práci pokračovala. Začiatkom roku 2013 ju dokonca malajzijskí politici označili za „nepriateľa štátu“.

Príbeh zafinancoval mediálny magnát

Po stretnutí s Justom Brownová vedela, že potrebuje získať zvyšné dokumenty. Prekážkou však bolo, že ten chcel za informácie 2 milióny dolárov a ona tieto peniaze nemala. Ďalším kameňom úrazu bolo, že žiadny novinár v Malajzii sa nechcel príbehu dotknúť. V tom čase Najib práve vyhral sporné voľby a situáciu v krajine držal pevne vo svojich rukách.

Brownová pokračovala v hľadaní osoby ochotnej zaplatiť Justovi za dokumenty. Nakoniec ju našla v majiteľovi malajzijského obchodného týždenníka Edge, v Tongovi Kooi Ongovi. Bol to bývalý bankár, ktorý sa stal mediálnym magnátom a vlastnil množstvo obchodných publikácií v Malajzii.

Tong súhlasil, že zaplatí Justovi 2 milióny dolárov za diskety s citlivými informáciami. K platbe však napokon nedošlo. Justo nechcel peniaze v hotovosti a neskôr bol zatknutý, takže obchod sa nikdy nezrealizoval.

Článok otriasol verejnosťou

Presne 28. februára 2015 Brownová zverejnila príbeh online s titulkom: „Krádež storočia!“. Článok poukazoval na to, ako 700 miliónov dolárov zmizlo z fondu 1MDB a našlo si cestu do rôznych offshore spoločností a bankových účtov ľudí blízkych malajzijskému premiérovi Najibovi.

Článok vyvolal vlnu záujmu na celom svete. V USA začali úradníci prešetrovať, odkiaľ má Low obrovské sumy na byty v New Yorku a zisťovať, aký je jeho možný zdroj bohatstva. Bývalý malajzijský premiér Mahathir Mohamad vyzval na okamžité vyšetrovanie a zriekol sa podpory svojho bývalého chránenca Najiba. Krátko po vydaní článku boli dlhopisy 1MDB označené za neinvestičné aktíva.

Po tom, ako bolo potrebných ďalších 250 miliónov dolárov z malajzijských vládnych prostriedkov na zaplátanie diery vo financiách 1MDB, sa Najib podvolil nevyhnutnému a nariadil vyšetrovanie generálnym audítorom krajiny. Čoskoro sa do vyšetrovania 1MDB pridala aj centrálna banka a protikorupčná agentúra. Najvyšší malajzijský policajný predstaviteľ vtedy povedal, že bude vyšetrovaný aj premiér.

Rozhoduje ten, kto je pri moci

Vyšetrovanie sa však skončilo rovnako rýchlo, ako aj začalo. Malajzijská vláda po prevalení škandálu presadila nové zákony na obmedzenie slobody prejavu, najmä na sociálnych sieťach. Päť vedúcich predstaviteľov Tongovej skupiny The Edge Media Group – ktorá zverejnila podrobnosti o dohode PetroSaudi – bolo zatknutých za vzburu. Vláda tiež predstavila nový zákon zdanlivo zameraný proti teroristom, ktorý umožňoval zadržiavanie podozrivých na neurčito. V roku 2015 dostal časopis Edge zákaz ďalej publikovať.

Podobne dopadol aj generálny prokurátor Abdul Gani Patail – stranícky lojalista, ktorý predtým išiel po oponentoch premiéra – bol zo dňa na deň zbavený úradu. O svoje funkcie prišli aj šéf špeciálneho odboru a podpredseda vlády. Krátko nato sa policajným riaditeľstvom prehnal záhadný požiar, ktorý zničil desiatky dôkazov o kauze 1MDB.

Najhoršie dopadol Justo, ktorý bol v Thajsku uznaný za vinného z vydierania svojho bývalého zamestnávateľa PetroSaudi. Na pojednávaní mu pridelili prekladateľa, ale jeho právnik sa nedostavil a namiesto seba poslal asistenta.

Súd a vynesenie rozsudku trvali 15 minút a Justo dostal tri roky v thajskom väzení za pokus o vydieranie. Po rastúcom medzinárodnom tlaku a začatí vyšetrovania v desiatich rôznych krajinách mu bol nakoniec v roku 2016 udelený prezidentský pardon a Justo bol deportovaný z Thajska do Švajčiarska.

Stále na slobode

Dodnes zostáva veľkým paradoxom, že len veľmi málo aktérov podvodu pyká za svoje zločiny. Spoločnosť PetroSaudi stále nezaplatila žiadnu pokutu, žiadny z jej predstaviteľov nečelí obvineniam a spoločnosť poskytuje svoje služby aj v súčasnosti. Najib pokračoval ako premiér Malajzie do roku 2018, keď prvýkrát po 10 rokoch prehral voľby. Krátko nato bol obvinený zo zneužitia právomoci, porušenia dôvery a prania špinavých peňazí, a zatknutý.

Počas prehľadávania jeho nehnuteľností polícia zaistila množstvo módnych doplnkov a šperkov v hodnote 273 miliónov dolárov. V roku 2020 bol Najib odsúdený najvyšším súdom na 12 rokov väzenia, proti rozsudku sa však odvolal. Odvolávací proces pokračuje od roku 2021 a v súčasnosti je stále bez výsledku. Najib tak zostáva na slobode.

Podobne je na tom aj Jho Low, ktorý po prevalení škandálu na niekoľko rokov zmizol. Následne ho úrady vypátrali až v roku 2019. Low súhlasil s tým, že sa v prospech amerického ministerstva spravodlivosti vzdá aktív vo výške približne 700 miliónov dolárov výmenou za zrušenie časti obvinení. Súd s ním taktiež pokračuje až dodnes, keďže je obvinený z niekoľkých ďalších zločinov.

Akú úlohu zohrala Goldman Sachs

Hoci najznámejšou časťou škandálu je dohoda medzi PetroSaudi a 1MDB, netreba zabúdať na investičnú banku Goldman Sachs. Tá v rokoch 2012 a 2013 pomohla 1MDB vyzbierať cez 6,5 miliardy dolárov na emisiách dlhopisov. Z nich približne 2,7 miliardy dolárov bolo následne spreneverených alebo použitých na úplatky.

Samotná Goldman Sachs zarobila 600 miliónov dolárov na poplatkoch na emisiách. Banka však dlho popierala akékoľvek previnenie. „Pomohli sme získať peniaze pre suverénny investičný fond, ktorý bol navrhnutý na investovanie v Malajzii. Nemali sme prehľad o tom, či niektoré z týchto prostriedkov mohli byť následne presmerované na iné účely,“ uviedla vtedy banka vo svojom vyhlásení.

Až v roku 2020 po viacročnom súdnom procese sa banka priznala, že jej malajzijská dcérska spoločnosť „vedome a ochotne“ platila úplatky zahraničným predstaviteľom, a že ignorovala varovné signály 1MDB. Goldman bola nútená vrátiť Malajzii 600 miliónov dolárov, ktoré zarobila na emisiách, a zaplatiť ďalších 2,3 miliardy ako odškodné.

Aspoň niekto priznal vinu

Dvaja hlavní aktéri v malajzijskej pobočke Goldman Sachs sú jediní účastníci podvodu, ktorí priznali vinu. Prvým z nich je Tim Leissner, ktorý pôsobil v banke ako predseda predstavenstva pre juhovýchodnú Áziu. Leissner sa v roku 2018 priznal k sprisahaniu s cieľom porušiť protikorupčné zákony USA a zo sprisahania s cieľom prania špinavých peňazí. Zaplatil vtedy pokutu 44 miliónov dolárov.

Druhým je jeho vtedajší podriadený Roger Ng, ktorého tento rok vo februári porota konečne uznala vinným z viacerých zločinov – zo sprisahania s cieľom porušiť zákony USA, zo sprisahania s cieľom prania špinavých peňazí a zo sprisahania s cieľom obísť interné zákony spoločnosť Goldman. Hrozí mu až 30 rokov väzenia.

Odsúdenie je významným medzníkom pre americké úrady, ktoré sa prípadu venovali niekoľko rokov. Kenneth Polite, vedúci trestného oddelenia ministerstva spravodlivosti, uviedol, že Ng sa „zúčastnil na masívnom a bezprecedentnom systéme úplatkárstva a prania špinavých peňazí, ktorý zahŕňal korupciu vysokých úradníkov v Malajzii a Abú Zabí, ako aj pranie špinavých peňazí v USA“.

Zaujímavosťou je, že Leissner sa stal v procese hviezdnym svedkom vlády. S americkými úradmi podpísal dohodu o spolupráci v nádeji, že dostane miernejší trest. Pri súde sa však na svetlo dostali nové skutočnosti a Leissner rovnako ako Jho Low tak boli obvinení z ďalších zločinov. Leissnerovi v prípade dokázania viny hrozí až 25 rokov väzenia. Low trvá na svojej nevine a zatiaľ zostáva na slobode.

Malajzijskej vláde sa do dnešného dňa podarilo vysúdiť naspäť približne 3,5 miliardy dolárov z ktorých väčšinu tvorí vysúdená pokuta od Goldman Sachs. Viac ako miliarda však stále zostávala vo vzduchoprázdne a je veľmi otázne, či ju Malajzia ešte vôbec niekedy uvidí.