Progresívne daňové zaťaženie, alebo keď sú dane prezlečené za odvody

Foto: Freepik

Nielen daň z príjmu, ale aj sociálne odvody

„Už v programovom vyhlásení nás vláda ,potešila´ zámerom zvýšiť takzvanú daňovú spravodlivosť. To v jej slovníku znamená zdaniť viac bohatých. V rozpočtovom pláne to spresnila na zavedenie novej sadzby dane z príjmov 30 %, ktorá postihne príjem zamestnancov zarábajúcich viac ako 7 750 eur, a sadzby 35 %, ktorá doľahne na príjem zamestnancov nad 9 950 eur mesačne,“ konštatuje analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Radovan Ďurana.

Podľa neho návrh akoby vychádzal z predpokladu, že na Slovensku je progresivita zdanenia nízka. „To je však omyl, ktorý vychádza zo zjednodušujúceho pohľadu na zdaňovanie. Na Slovensku totiž štát nezdaňuje príjmy len daňou z príjmu, ale aj odvodmi na sociálne poistenie,“ vysvetľuje odborník.

Ako vznikajú odvody na sociálne poistenie?

Zákon uvaľuje sociálne odvody na príjmy až do 7-násobku priemernej mzdy. Tento strop dnes dosahuje 9 128 eur. Z odvodov vyplývajúce dávky však majú limity maximálnej výšky výrazne nižšie. Hoci občan platí odvody zo sedemnásobku priemernej mzdy, dávku v práceneschopnosti dostanete rovnakú ako človek platiaci odvody z dvojnásobku priemernej mzdy. Maximálny možný dôchodok je 2,44-krát vyšší ako dôchodok človeka platiaceho odvody z priemernej mzdy.

Vo výsledku ľudia s nadpriemernými príjmami zaplatia časť odvodov bez toho, aby im vznikol nárok na dávku. „A ako vraví ekonomická teória – platba do štátnej kasy bez nároku na plnenie sa volá daň. Na Slovensku však túto odvodovú daň štát nazýva zavádzajúco odvody,“ pokračuje ďalej.

Každý štvrtý zamestnanec platí skrytú daň

Táto odvodová daň postihuje na Slovensku každého s mesačným príjmom nad 1 788 eur. Nejde teda len o špičkových chirurgov či super talentovaných programátorov, pretože priemerná mzda v Bratislave dosahuje 2 162 eur.

Na Slovensku je takto skryto zdanených ľudí pol milióna, teda každý štvrtý zamestnanec. Akurát sú medzi nimi veľké rozdiely v miere zdanenia. So mzdou 3-tisíc eur zaplatí občan odvodovú daň 130 eur, ale s 2,5-krát vyššou mzdou 7 500 eur zaplatí už 1 397 eur. „Desaťnásobný rozdiel zaplatenej dane je dôvod, pre ktorý musíme pre ňu používať názov progresívna odvodová daň,“ uvádza ďalej.

V konečnom dôsledku tak zamestnanec so mzdou 9-tisíc eur zaplatí na dani z príjmov 14 % zo svojej ceny práce, a odvodová daň k tomu pridá ďalších 16 %, čo spolu tvorí 30-percentnú daň, z ktorej nedostane žiadne protiplnenie.

Navyše na vyplatenie rovnakej čistej mzdy musí slovenský zamestnávateľ vynaložiť o 742 eur, teda o 7 %, viac nákladov ako napríklad český. „Toto je významný dielik v skladačke dôvodov, prečo talenty a študenti zo Slovenska utekajú práve do Česka,“ myslí si R. Ďurana s tým, že riešením tohto problému nie je zvyšovanie dávok pre ľudí platiacich progresívnu odvodovú daň, naopak, potrebné je zníženie stropu vymeriavacieho základu, ako sa to udialo práve v Českej republike.