Foto: Freepik

Vyššie aj nové dane

Vo vládnom programovom vyhlásení sa počíta s vyššou progresivitou pásiem základu dane pre fyzické osoby. Toto opatrenie však má byť nastavené tak, aby nemalo negatívny vplyv na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

Podobne chce postupovať aj v prípade progresívneho zdanenia nehnuteľností pri zohľadnení sociálneho štandardu vlastníkov bytov či domov, no opäť s dôrazom na to, aby nedošlo k poškodeniu príjmovo slabších domácností. Vyššie zdanenie sa dotkne najmä osôb, ktoré vlastnia dve a viac nehnuteľností.

Vláda tiež plánuje zvýšenie daní z tabaku a liehu. Týmto opatrením chce zabojovať aj proti negatívnym dôsledkom konzumácie týchto výrobkov. Avizuje tiež, že zváži aplikovanie dane zo sladených nápojov.

Banky „zaplatia“ za vysoké zisky

Staronovým opatrením je nápad opäť zaviesť takzvanú bankovú daň. Zámerom je využiť „nadmerné zisky bánk“ pôsobiacich na slovenskom finančnom trhu na financovanie „základných funkcií štátu“. Pri koncipovaní pravidiel tejto bankovej dane chce zabrániť tomu, aby jej uvedenie do praxe malo negatívny vplyv na klientov finančných inštitúcií.

Bankový sektor dosiahol ku koncu augusta na Slovensku čistý zisk 773,2 milióna eur. Podľa údajov Národnej banky Slovenska to znamená medziročný nárast až o 46,1 %. Na základe doteraz dosiahnutých výsledkov je zrejmé, že banky na Slovensku v tomto roku môžu reálne vygenerovať zisky presahujúce jednu miliardu eur.

Slovenskí bankári však prostredníctvom Slovenskej bankovej asociácie tvrdia, že „ziskovosť slovenského bankového sektora, meraná návratnosťou vlastného kapitálu, je nízka tak v porovnaní s ostatnými sektormi slovenskej ekonomiky, ako aj v medzinárodnom porovnaní s krajinami s podobným ekonomickým profilom“.

Zároveň sa odvolávajú na to, že po zrušení bankového odvodu v polovici roku 2020 uzatvorili s vtedajšou vládou Igora Matoviča Memorandum o porozumení, ktoré striktne dodržiavajú, respektíve všetky svoje úlohy z neho vyplývajúce výrazne prekročili.