Príplatky za prácu by sa mali opäť naviazať na minimálnu mzdu. Návrhu však chýba odborná diskusia

Zuzana Fryč 18.10.2022 Poslať

Od januára budúceho roka má nadobudnúť účinnosť novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, podľa ktorého sa majú príplatky za prácu cez víkendy, v noci alebo počas sťaženého výkonu opätovne naviazať na minimálnu mzdu. Od roku 2020 je totiž v slovenskej legislatíve výška príplatkov určená pevnou sumou. Návrh zákona obsahuje aj zmenu v systéme rastu minimálnej mzdy podľa jednotlivých stupňov náročnosti práce. Parlament návrh novely zákona zatiaľ posunul do druhého čítania.

Foto: Shutterstock

Dôvodom je neaktuálnosť nastaveného systému

Tento návrh predložili poslanci opozičnej strany Smer-SD, pričom v parlamente ho podporilo až 117 poslancov. Hlasovali zaň aj poslanci hnutia OĽaNO či Sme rodina.

Za hlavnú motiváciu k zmene nastavenia systému odmeňovania zamestnancov v spomínaných prípadoch sa v dôvodovej správe návrhu považuje neaktuálnosť vládneho riešenia z roku 2020, keď namiesto naviazania príplatkov na vývoj minimálnej mzdy zákonodarca ustanovil pevné sumy, ktoré sa od roku 2020 nemenili, zatiaľ čo minimálna mzda rastie. Dôsledkom tohto mechanizmu sa reálna výška príplatkov za posledné dva roky znížila, k čomu prispela najmä inflácia.

Odborári verzus zamestnávatelia

Keďže za súčasný návrh hlasovali aj koaliční poslanci, Konfederácia odborových zväzov (KOZ SR) vidí vôľu rozmraziť príplatky. „KOZ SR bola v minulosti proti prijatým zmenám v Zákonníku práce týkajúcich sa príplatkov a minimálnych mzdových nárokov. Je to naša dlhodobá agenda. Uvítame, ak sa v Zákonníku práce vrátia tieto mzdové zvýhodnenia do pôvodnej formy,“ tvrdí hovorkyňa odborárov Martina Nemethová.

Na druhej strane sú tu zamestnávatelia, ktorých úprava v oblasti príplatkov v čase pandémie významne odbremenila. S týmto názorom sa stotožňuje aj hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Miriam Filová.

„Žiaľ, so zástupcami zamestnávateľov, ktorých sa táto zmena bezprostredne dotýka, neprebehla o tomto návrhu žiadna odborná diskusia, čo považujeme za neprijateľné. Dlhodobo poukazujeme na to, že považujeme za nevyhnutné, aby tu fungoval predvídateľný legislatívny proces. Všetky relevantné návrhy zákonov, ako aj ďalších dôležitých opatrení, by mali byť dôsledne prerokované a posúdené aj Hospodárskou a sociálnou radou SR,“ približuje hovorkyňa a dodáva, že AZZZ plne rešpektuje právo poslaneckej iniciatívy, no znepokojene vníma čoraz častejšie prípady obchádzania štandardného legislatívneho procesu bez adekvátnej odbornej diskusie, čo veľmi negatívne vplýva na stabilitu podnikateľského prostredia na Slovensku.

Žiadajú stabilný legislatívny proces

Vládu SR aj poslancov Národnej rady preto vyzýva na rešpektovanie princípov stabilného legislatívneho procesu, ako aj na aktívny dialóg a pravidelnú komunikáciu o návrhoch, ktoré majú bezprostredný vplyv na zamestnávateľov, ako aj zamestnancov.

Myslí si, že je veľmi dôležité zodpovedne pristúpiť k určeniu výšky minimálnej mzdy a príplatkov tak, aby nedošlo ešte k väčšiemu negatívnemu vplyvu na hospodárstvo a zamestnanosť. „Firmám, ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii, môže nesystémové nastavenie príplatkov spôsobiť negatívne dôsledky, pretože v prípade poklesu zákaziek nebudú schopné tieto zákonné povinnosti naplniť. Reálne potom hrozí, že znižovanie stavu zamestnancov bude už len logickým vyústením celej situácie,“ dodáva M. Filová.

Doterajšie nastavenie príplatkov

Podľa súčasného zákona sú príplatky za prácu rozdelené do dvoch skupín. Ich suma je buď priamo stanovená v zákone, alebo sa ich výška viaže na priemernú či minimálnu mzdu. Zákon pevne určuje príplatky za prácu cez víkendy, noc, sťažený výkon práce, prácu cez sviatok u dohodára a za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska. Príplatok za prácu cez víkend či nočnú prácu môže byť podľa legislatívy aj znížený v prípade pravidelne vykonávanej práce. Pri nočnej sa príplatok znižuje len pri nerizikovom povolaní.

Príplatky za prácu cez sviatok a takzvaný nadčas sú naviazané na priemernú mzdu daného zamestnanca. Príplatok za neaktívnu pracovnú pohotovosť na pracovisku sa zase viaže na hodinovú minimálnu mzdu, ktorá od januára 2023 bude na úrovni 4,023 eura, no pôvodne nemala mať vplyv na výšku príplatkov zamestnancov.

Príplatky na základe minimálnej mzdy po novom

Aktuálne preto poslanci navrhujú opätovné naviazanie rastu príplatkov na minimálnu mzdu, ktorá od januára budúceho roka stúpne o 54 eur, teda zo súčasných 646 eur na 700 eur mesačne.

Návrh zákona obsahuje tieto zmeny v odmeňovaní

Príplatok za nepravidelnú prácu v sobotu má podľa návrhu novely zákona dosiahnuť 50 % minimálnej hodinovej mzdy, pri pravidelnej práci 45 %.
Príplatok za nepravidelnú prácu v nedeľu by mal byť na úrovni najmenej 100 % minimálnej mzdy za hodinu, pri pravidelnej práci v nedeľu by to malo byť minimálne 90 %.
Príplatok za sťažený výkon práce navrhujú poslanci najmenej vo výške 20 % minimálnej mzdy za hodinu.
Príplatok za nočnú prácu je v návrhu zákona stanovený najmenej na úrovni 40 % minimálnej hodinovej mzdy, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikovú prácu, pričom návrh stanovuje mzdové zvýhodnenie najmenej v hodnote 50 % minimálnej mzdy. Zamestnanci v nerizikovej práci, ale s pravidelnou nočnou smenou majú získať nárok na príplatok vo výške najmenej 35 % z minimálnej hodinovej mzdy.
Každá hodina neaktívnej časti pracovnej pohotovosti sa má po novom odmeňovať príplatkom na úrovni 20 % minimálnej mzdy.
Príplatok za sviatok pre pracovníkov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý je v súčasnosti na úrovni najmenej 3,58 eura, sa má od januára 2023 zmeniť tak, že dohodárom patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej hodinovej mzdy.

Zmeny v stupňoch náročnosti práce

Návrh novely Zákonníka práce obsahuje aj úpravu rastu stupňov náročnosti práce. Podľa slovenskej legislatívy totiž okrem základnej minimálnej mzdy existuje aj ďalších päť stupňov. Jednotlivé stupne minimálnej mzdy závisia od náročnosti danej práce. Príkladom môžu byť remeselné práce na druhom stupni, či riadiace a manažérske pozície na šiestom stupni.

V súčasnosti zároveň platí, že každý stupeň rastie o rovnakú sumu, o akú sa zvyšuje základná minimálna mzda. Každá suma na jednotlivom stupni sa má za súčasných pravidiel zvýšiť v novom roku o rovnakú sumu, teda o 54 eur. V novele zákona sa však navrhuje zaviesť výpočet minimálnej mzdy na jednotlivých stupňoch ako násobok základnej sumy minimálnej mzdy na základe týchto koeficientov.

V praxi by tak podľa návrhu zákona od budúceho roka napríklad tretí stupeň zodpovedal 1,4-násobku minimálnej mzdy a posledný šiesty stupeň by bol až dvojnásobkom základnej minimálnej mzdy, čo by zvýšilo minimálnu mzdu na jednotlivých stupňoch o desiatky eur.