Prieskum: Vďaka pandémii sme zodpovednejší vo financiách, viac ako polovica Slovákov si šetrí na dôchodok

Foto: Shutterstock

Ľudia sa chcú viac chrániť a zároveň aj investovať

Fakt, že pandémia prebudila v Slovákoch väčšiu zodpovednosť za vlastné finančné zabezpečenie, je vidno už od jari 2020 vo vyššom záujme o životné poistenie aj investovanie. „Časť Slovákov si v dobrých časoch nepripúšťa, že by im mohol hroziť finančný problém napríklad kvôli vážnej chorobe. Pandémia však zafungovala ako budíček. Ľudia sa chcú dnes viac chrániť a zároveň chcú zhodnocovať svoje úspory investovaním,“ opisuje situáciu finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Práve táto spoločnosť si koncom minulého roka nechala od agentúry 2muse urobiť prieskum o stave finančnej gramotnosti obyvateľov Slovenska. Ukázal, že vyššia finančná zodpovednosť sa prejavuje napríklad v otázke dôchodku. Plán sporenia na dôchodok má najnovšie až 53 % Slovákov. Pritom v auguste 2020 deklarovalo plán sporenia len 28 % opýtaných.

Rastie záujem o prípravu finančných plánov

„Slováci sa v posledných mesiacoch aktivizovali najmä v dlhodobom sporení a investovaní. Registrujeme výrazne vyšší záujem o prípravu finančných plánov a nastavenie investícií ako pred pandémiou,“ konštatuje analytik.

Tieto zistenia potvrdzuje aj zvýšený záujem o vzdelávanie v otázke sporenia a investovania. Medzi oblasťami, v ktorých si ľudia plánujú doplniť znalosti, dominuje investovanie a zhodnocovanie úspor (44 %) nasledované investíciami do cenných papierov, akcií a dlhopisov, všeobecne šetrením a dôchodkovým sporením v 2. a 3. pilieri (zhodne po 31 %).

Ďalšou pozitívnou zmenou je plánovanie výdavkov. Tesná nadpolovičná väčšina Slovákov (51 %) hovorí, že všetky alebo takmer všetky výdavky plánuje dopredu. Celkovo viac ako 75 % populácie väčšinu svojich výdavkov plánuje.

Tri najčastejšie chyby, ktorých sa dopúšťame pri práci s financiami

Chyba č. 1: Poisťujeme si krátkodobý výpadok príjmu, ale zanedbávame dlhodobé zabezpečenie

Pri životnom poistení mnoho ľudí rieši poistenie krátkodobého výpadku príjmu na úkor ochrany pred zásadnými hrozbami, ako sú kritické choroby, invalidita a trvalé následky úrazu. Prípadne chcú ušetriť a vyberú si len lacné poistenie invalidity úrazom. No podľa štatistík vzniká až 97 % invalidít v dôsledku choroby.

„Poistenie pre prípad straty zamestnania potrebujú len ľudia bez finančnej rezervy, ktorí obracajú v ruke každé euro. Pre zvyšok populácie nie je tým kritickým poistením. Naopak, každý človek by mal mať poistenie pred vážnymi hrozbami, ako úmrtie, kritické choroby, invalidita z choroby a trvalé následky úrazu. No nie so symbolickou poistnou sumou, ale so sumou, ktorá rodine vzhľadom na jej celkový životný a finančný stav naozaj pomôže prekonať vzniknutú situáciu,“ vysvetľuje M. Búlik.

Chyba č. 2: Kým hypotéka je nevyhnutnosť, spotrebný úver je zbytočne drahý

Slováci si zvykli v posledných dvoch desaťročiach žiť na dlh, a to aj pri bežnej spotrebe. Kým pri hypotéke ide o nutnosť, pretože Slovensku chýbajú regulované nájomné byty, pri spotrebných úveroch, kreditných kartách a prečerpaní účtu ide o nezodpovednosť.

Pravidelne využívať spotrebné úvery či kreditné karty a splácať vysoký úrok je podľa finančného analytika vyslovene nerozumné a extrémne drahé. Dvojnásobne to platí pri dofinancovaní hypotéky spotrebným úverom namiesto využitia napríklad stavebného úveru. Rozdiel nie je len v úrokovej sadzbe (spotrebný úver – približne 8 % vs. stavebný úver – približne 3 %), ale problémom je aj krátka osemročná splatnosť spotrebného úveru, čo výrazne zvyšuje mesačnú splátku.

„Existuje mnoho rodín, ktoré kvôli vysokej splátke zo spotrebného úveru prišli o bývanie. Našťastie pandémia záujem o spotrebné úvery výrazne utlmila. Stále však nie dostatočne, veď banky každý mesiac dávajú spotrebné úvery v priemernom objeme 100 miliónov eur,“ hovorí M. Búlik.

Chyba č. 3: Slováci sa o financiách radia primárne s rodinou, menej s agentami

Ak ide o finančnú radu, Slováci ešte stále preferujú rady rodiny a známych pred odborníkmi na financie. Podľa prieskumu sa 58 % opýtaných prioritne radí o finančných záležitostiach s členom rodiny a 32 % s priateľmi a známymi. S finančným agentom sa o financiách radí v priemere len 25 % opýtaných.