Zdroj: Freepik

Nízka finančná gramotnosť

Podľa výskumu, ktorý si nechala urobiť finančno-poradenskej spoločnosti Simplea, väčšina oslovených domácností má zdravý pohľad na vytváranie úspor, keď 83 % ľudí považuje za správne sporiť si na dôchodok.

„Dobrou správou je, že viac ako polovica opýtaných si pravidelne sporí na dôchodok, a ak si sporí, tak v priemere mesačne ušetrí 139 eur. Pre porovnanie – ľudia v Česku si odkladajú 90 eur. Na Slovensku si tak zvyčajne môžeme do dôchodku usporiť okolo 41-tisíc eur,“ povedal riaditeľ spoločnosti Tibor Boťánek s tým, že takmer štvrtina domácností na Slovensku si oproti minulému roku finančne polepšila.

„Takmer tri pätiny domácností (59 %) si môžu vytvárať väčšie alebo menšie úspory. Pre porovnanie – v Českej republike je podiel sporiacich 63 %. Dramatický je však rozdiel vo finančnej gramotnosti. Na Slovensku si iba tretina (v ČR 65 %) z opýtaných vybrala z troch ponúkaných možností pôžičiek ako najvýhodnejšiu tú, ktorá mala najnižšie uvedené RPMN. Pri výbere boli pritom najpresnejší ľudia vo veku 51 až 65 rokov. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o finančnú gramotnosť, máme čo doháňať, a netýka sa to len študentov,“ uviedla Jana Počarovská z rovnakej spoločnosti.  

Stačí sa spoliehať na štát?

„Výskum potvrdil, že vyššie vzdelanie neznamená len vyšší mesačný zárobok, ale je predpokladom aj pre vyšší príjem, vyšší kumulovaný majetok, vyššiu schopnosť ušetriť a z dlhodobého hľadiska aj vyššiu schopnosť zlepšovať vlastnú finančnú situáciu alebo ju aspoň nezhoršovať.

Alarmujúce je však zistenie, že až 39 % respondentov s nižším stupňom dosiahnutého vzdelania (ZŠ a SŠ bez maturity) vo výskume uviedlo, že na dôchodok nie je potrebné mať nasporenú žiadnu sumu a stačí sa spoliehať na štát.

Poistiť sa je asi dobré, ale...

Respondenti mali tiež možnosť posúdiť, kto by mal mať uzavreté životné poistenie. Asi 87 % opýtaných by ho odporučilo ľuďom s rizikovými povolaniami, 80 % rodičom detí a 79 % tomu partnerovi, ktorý je zdrojom príjmov domácnosti. Len 6 % (najčastejšie išlo o ľudí so základným vzdelaním a v súčasnosti nezamestnaných) nenašlo žiadnu skupinu, ktorá by životné poistenie potrebovala.

„Ak si viac ako 90 % ľudí uvedomuje možné riziká a dôležitosť chránenia seba a svojich blízkych pred nimi, ako je možné, že na Slovensku je stále viac ako 50 % ľudí bez životného poistenia?“ pýta sa J. Počarovská.