Porovnanie cien: Za plyn v budúcom roku zaplatíme viac, elektrina zdražie len minimálne

Foto: Shutterstock

Plyn drahší o 28 %

Koľko budeme platiť za elektrinu a plyn, závisí od ceny distribúcie, spracovania, marže dodávateľov, ale najmä od hodnoty samotnej komodity na burze. Napriek tomu, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ešte nevydal cenové rozhodnutie, o predpokladanej výške cien plynu vypovedajú údaje z nedávneho referenčného obdobia. Ide o obdobie štatistického porovnávania cien, za ktoré sa elektrina či plyn predávali na trhoch od októbra 2023 do júna 2024.

„Z referenčného obdobia vzišla cena plynu na úrovni 37 eur za megawatthodinu (MWh), to je zhruba o polovicu viac než 25 eur za MWh, čo je cena plynu obsiahnutá v cenách, ktoré sa aktuálne uplatňujú voči domácnostiam,“ hovorí analytik Energie-portalu Radovan Potočár.

K zníženiu tejto hodnoty však ešte môže prispieť koncoročné rozhodnutie regulátora o poplatkoch za prepravu a distribúciu. Ak do cenotvorby nezasiahne štát, podľa R. Potočára môže byť plyn pre domácnosti drahší o tretinu až štvrtinu.

Keď vychádzame z priemernej predajnej ceny zemného plynu, podľa ďalšieho odborníka môže zdražieť o 18 %. „Ak započítame menej presné odhady vývoja ostatných cenových zložiek, očakávame, že bez pomoci štátu cena zemného plynu vzrastie o 28 %,“ vypočítal analytik 365.banky Tomáš Boháček.

Aj keď regulátor zníži regulované ceny plynu, stále budú vysoko nad úrovňou zastropovaných cien, ktoré vyplývajú z vládnych nariadení. Podľa analytikov za to môže vývoj burzových cien zemného plynu v sledovanom období. Do cenotvorby vstupuje aj ukončenie možnosti využívania ruských zdrojov pri ukončení rusko-ukrajinského prepravného kontraktu.

S otázkami, ktoré sa týkajú možného zvýšenia regulovaných cien, sme oslovili ÚRSO. „Podľa našich predbežných odhadov platí, že domácnosti, ktoré používajú plyn iba na varenie, môžu očakávať mesačný nárast o približne 1 euro aj s DPH. Tie, ktoré plynom ohrievajú aj vodu, si priemerne priplatia mesačne 16 eur s DPH, a domácnostiam, ktoré používajú plyn na varenie, kúrenie a ohrev vody, mesačné náklady v roku 2025 vzrastú v priemere o 38 eur s DPH,“ uviedol hovorca regulačného úradu Radoslav Igaz.

Elektrina bez zmeny

Čo sa týka cien elektrickej energie, regulačný úrad ešte neukončil cenové konania. O konečnej cene bude informovať 2. decembra 2024. „Predpokladáme, že ceny elektriny pre slovenské domácnosti zostanú na úrovni roka 2024,“ pokračuje hovorca.

Elektrina zdražie minimálne

Kým cena plynu môže za istých okolností vzrásť aj o 28 %, pri cene elektriny sú prognózy optimistickejšie. „V prípade elektriny platí, že ak sa štátu opäť podarí dotiahnuť dohodu so Slovenskými elektrárňami, cena elektriny sa pre domácnosti zmení iba nepatrne,“ predpokladá R. Potočár.

O konečnej cene elektrickej energie pre budúci rok rozhodne ÚRSO. Tomáš Boháček však na základe priemernej predajnej ceny predpokladá, že elektrina zdražie o 1 %. Bez energopomoci štátu cena elektriny môže vzrásť o 5 %.

Konsolidácia a energie

Od budúceho roka bude daň z pridanej hodnoty (DPH) na elektrinu nižšia o percento, vo výške 19 %. To pri výslednom účte nezohrá podstatnú úlohu. „V porovnaní s percentuálnymi zmenami, ktoré vyplývajú z úpravy regulovaných cien a prípadných ďalších vládnych zásahov, sú zmeny sadzieb DPH len veľmi malou časťou skladačky,“ predpokladá R. Potočár.

Na miske váh sú aj konsolidačné opatrenia, ktoré zasiahnu všetkých podnikateľov, teda aj subjekty v energopriemysle. Ceny energií ovplyvnia transakčná daň či zvýšená 23-percentná DPH. Energetický priemysel však zasiahlo aj mimoriadne odvetvové zdanenie.

„Tieto opatrenia sa prejavia v cenách aj vtedy, ak sa štát rozhodne dotovať výšku zložiek opätovným zavedením kompenzačných cien. Jedno je isté, ak domácnosti nepodnikli kroky k vlastnej energetickej sebestačnosti, realizáciou obnoviteľných zdrojov energie, ceny im klesať, oproti tomu, čo platia dnes, nebudú,“ predpokladá T. Boháček.

Pomôže štát?

Vládni predstavitelia v médiách hovorili o pripravovanej pomoci s cenami energií pre domácnosti. „Ministerka hospodárstva Denisa Saková vybojovala ešte balík energopomoci – minimálne 100 miliónov eur, pretože energie aj od budúceho roka majú stúpať,“ povedal na konci septembra v televízii TA3 minister práce Erik Tomáš. Minister financií Ladislav Kamenický dokonca hovoril, že energopomoc bude násobne väčšia, možno vo výške pol miliardy eur.

Oslovili sme aj ministerstvo hospodárstva, s akou finančnou predstavou prichádza na rokovania vlády, v akej fáze sú aktuálne rokovania, a kde sa v prioritách ministerstva nachádza adresná pomoc. Tlačové oddelenie ministerstva sa však vyjadrilo len veľmi všeobecne.

„O konkrétnej výške aj forme pomoci s cenami energií na rok 2025 prebiehajú rokovania. Po ich skončení bude Ministerstvo hospodárstva SR verejnosť informovať,“ odpovedala hovorkyňa rezortu Mária Pavlusík.

Adresná pomoc s cenami energií je už dlhodobo témou, na ktorú poukazujú odborníci. Politici sa najčastejšie vyhovárajú na slabé prepojenie úradov a administratívnu náročnosť. Štát by mal podľa analytikov T. Boháčka a R. Potočára dotovať najviac ohrozené skupiny obyvateľov a riešiť problém takzvanej energetickej chudoby s podporou opatrení, ktoré znižujú spotrebu energií.

K adresnejšej pomoci v súvislosti so zlým stavom verejných financií sa hlási aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Pokladá ju za efektívnejšiu, ale zároveň aj o 70 % lacnejšiu.

„Keďže za ostatné dva roky ceny energií vzhľadom k ich zafixovaniu nerástli, no v tomto období stúpli mzdy, dôchodky aj sociálne dávky, štát mal dostatok času pripraviť sa na cielenú pomoc. Zároveň by bolo vhodné aj pri nízkopríjmových domácnostiach zvážiť kompenzáciu nárastu cien nie celkovo, ale len čiastočne, pričom všetky domácnosti by mali byť motivované znižovať spotrebu,“ uzatvára Lenka Zacharová z komunikačného oddelenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.