Foto: Facebook UPSVaR

Aktuálne štát vyplatil takmer 240 miliónov eur 168-tisíc žiadateľom v rámci všetkých piatich opatrení. Žiadatelia však upozorňujú na zdĺhavú komunikáciu s úradmi, ale aj na to, že niektorí peniaze stále nedostali. „Ja by som rada vedela, kedy dostanem nejaké vyjadrenie, je to už druhý mesiac,“ zareagovala na verejnej sociálnej sieti Katarína.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo počty vyplatených žiadostí aj s informáciou, že „aprílová pomoc od štátu odchádza na účty do niekoľkých dní, úrady už odosielajú prvú pomoc za apríl, a to prakticky okamžite po zaevidovaní výkazov. „Výkaz za apríl aj s číslom dohody som posielal 18. mája, doteraz nám ešte nič neprišlo. Čo znamená teda tých niekoľko dní, 3 – 4 týždne?“ pýta sa Martin.

Na situáciu upozorňujú viacerí žiadatelia, ktorí odoslali žiadosť, no nedostali zatiaľ žiadnu odpoveď. „No, neviem. Výkaz som odoslala 16. mája. Som SZČO, ale nič mi neprišlo, žiaden e-mail, správa, jednoducho nič,“ píše Zuzana. „Ja som posielal za apríl hneď, ako to bolo možné, v polovici mája, dohoda na podpis sa mi však nevrátila,” vysvetlil svoju skúsenosť Tomáš. „Ja som posielal žiadosť opatrenie č. 2 presne 13. apríla a dohodu som podpísal 6. mája. Peniaze však stále neprišli,“ sťažuje sa na sociálnych sieťach Peter.

Štyri štátne opatrenia

Akú pomoc teda pripravil štát pre podnikateľov na zmiernenie vplyvov koronakrízy? Cieľom bolo primárne udržať pracovné miesta a preklenúť nepriaznivé obdobie. Reč je o štyroch opatreniach. Číslo 1 a 3 sú pre zamestnávateľov, ktorí udržia pracovné miesta, číslo 2 je určené pre SZČO ako náhrada straty príjmu a číslo 4 je na podporu fyzických osôb bez príjmu. Platia všeobecné pravidlá, že žiadateľom môže byť subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. februáru 2020. 

• Opatrenie č. 1 – náhrada mzdy vo výške 80 percent pre zamestnávateľov, vrátane SZČO, ktorí sú zamestnávatelia a museli zatvoriť svoje prevádzky.
• Opatrenie č. 2 – príspevok pre SZČO, ktoré museli zatvoriť prevádzky, alebo im poklesli tržby o 20 percent (10 percent v marci).
• Opatrenie č. 3 – príspevok pre zamestnávateľov (vrátane SZČO), ktorí sú zamestnávateľmi a udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia či obmedzenia činnosti počas mimoriadnej situácie (pre zamestnancov, ktorí pracujú, aj pre zamestnancov, ktorí nepracujú).
• Opatrenie č. 4 – príspevok SZČO a jednoosobovým s. r. o., ktoré od 13. marca 2020 nemajú žiaden iný príjem.

Tí, ktorí začali podnikať napríklad 1. marca, majú zložitú situáciu. Napríklad ako Róbert. Prakticky hneď, ako otvoril kaviareň, nariadením vlády ju musel aj veľmi rýchlo zatvoriť. „Dva mesiace som bol bez príjmu na začiatku podnikania, nárok na dotáciu som nemal,“ vysvetľuje s tým, že nemalé peniaze ho stála aj prvotná investícia do podnikania a dodáva: „Teraz začali postupne ľudia chodiť, ale aj tak neviem, či to nakoniec nezatvorím.”

Ďalšia možnosť – SOS dotácia

Svojím piatym opatrením vláda chcela pomôcť ďalším občanom, ktorých zasiahla pandémia. Žiadať o ňu môžu dohodári, ale aj spoločníci z s. r. o. či štatutári obchodných spoločností, športoví odborníci, ktorí pracujú na zmluvu o výkone činností. Suma 210 eur za celý mesiac od apríla, a 105 eur za marec všetkým, podľa podmienok, bez príjmu.

Ani toto opatrenie však nedokázalo uspokojiť všetkých žiadateľov o pomoc. „Som čiastočný invalid s minimálnym dôchodkom a zároveň aj SZČO. Ja a mne podobní nedostali od štátu nič,“ vysvetľuje Ladislav, ktorý tak nedosiahol ani na SOS dotáciu. Pritom ako SZČO mal pokles tržieb, musel zatvoriť prevádzku. „Dôchodok 50 – 60 eur mi musí podľa štátu na životné náklady stačiť,“ dodáva.
 
Podobne reaguje aj Andrej, ktorý je na polovičnom invalidnom dôchodku. Dostáva 161 eur mesačne, iný príjem nemá, pred krízou pracoval na dohodu. „Prečo nepošlú aj polovičným invalidom, ktorí pracovali na dohodu?“ pýta sa. Mária ešte pred pandémiou nastúpila do novej práce ako administratívny pracovník. Keďže bola v skúšobnej lehote, výpoveď dostala ako prvá. „Ako keby sme za to mohli, že nastala koronakríza,“ vysvetľuje zložitú situáciu polovičná invalidka.

Niektorí o pomoc radšej ani nepožiadali

Viacerí podnikatelia upozorňujú na to, že pomoc od štátu je pomalá. Výsledkom je dlhý rozbeh, časté zmeny a značná byrokracia. „Aj preto sme sa spolu s inými podnikateľskými združeniami rozhodli spraviť prieskum, ktorý poukáže na kľúčové problémy, dôvody nevyužívania štátnej pomoci a potenciálne riešenia,“ vysvetlil Ľuboš Kolesár, člen generálnej rady Združenia mladých podnikateľov Slovenska.

Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) už dávnejšie upozorňovalo na potrebu prijatia ekonomického balíčka. No prijatá pomoc je podľa nich komplikovaná a zdĺhavá. „Kvôli byrokracii, nedostatočnej výške pomoci a hroziacim sankciám sa dokonca mnohí podnikatelia rozhodli o pomoc ani nežiadať,“ hovorí Ján Solík, prezident ZPS.

Okrem kompenzácie škôd, kvôli zatvoreným prevádzkam, by mal štát v maximálnej miere podnikateľom rozviazať ruky. „Odbúrať regulácie, byrokratické povinnosti a umožniť firmám flexibilne reagovať na zmeny, ktoré prichádzajú,“ doplnil Solík. Firmy zároveň potrebujú vedieť, čo ich čaká. „Ak v nedeľu nevieme, čo bude v stredu, nepomáhame ani prežitiu firiem, ani zachovaniu zamestnanosti,“ doplnil.