Foto: Shutterstock

Benefity aj nevýhody

Cieľom zavedenia a zverejňovania indexu daňovej spoľahlivosti je motivovať podnikateľov k plneniu si daňových povinností tým, že subjekty s vyššou známkou spoľahlivosti majú nárok na určité benefity v daňovom konaní a pri daňových kontrolách. Na druhej strane tí s negatívnym indexom daňovej spoľahlivosti o určité výhody prichádzajú. Zverejnením indexu sa poskytne informácia aj tretím stranám, obchodným partnerom a ostatným subjektom o dôveryhodnosti hodnotených daňových subjektov.  

Keďže lehota na zverejnenie výsledkov bola posunutá, hodnotenie daňových subjektov prostredníctvom indexu daňovej spoľahlivosti by sa malo prvýkrát zverejniť na webovej stránke Finančnej správy SR do konca septembra 2022. „Po prvom pridelení indexu sa daný index bude prehodnocovať na báze kalendárneho polroka. Zmena indexu daňovej spoľahlivosti by mala byť podnikateľom oznámená do konca mesiaca po uplynutí hodnoteného obdobia,“ tvrdí daňová riaditeľka Accace Katarína Balogová.

Výnimkou, ktorej sa hodnotenie indexom daňovej spoľahlivosti nedotkne, sú len tí podnikatelia, ktorí majú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a zároveň sú registrovaní na dani z príjmov menej ako dva roky. To znamená, že oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti Finančná správa SR zasiela daňovníkovi až po dvoch rokoch, odkedy bol zaregistrovaný pre daň z príjmov.

Interpretácia výsledkov

Daňové subjekty sa podľa indexu daňovej spoľahlivosti delia do štyroch skupín – na vysoko spoľahlivé, spoľahlivé, nespoľahlivé a nehodnotené. Takéto sú kritériá:

Všetko závisí od indexu

Zaradenie do jednotlivých skupín môže podnikateľom priniesť buď benefity, alebo malusy. Daňový poriadok ustanovuje, že daňovému subjektu, ktorý je na základe indexu hodnotený ako vysoko spoľahlivý, je správca dane povinný:

Iba vysoko spoľahlivé subjekty zaplatia polovičný poplatok za záväzné stanoviská, no ostatné benefity sú dostupné aj spoľahlivým subjektom. Podľa odborníčky je však systém nastavený tak, že len čo má daňový subjekt určený daňový index iný ako „vysoko spoľahlivý“, automaticky stráca možnosť platenia nižších poplatkov za záväzné stanoviská.

Naopak, ak je daňový subjekt ohodnotený ako nespoľahlivý, správca dane určí lehotu len 8 dní na splnenie si určenej povinnosti v súvislosti vykonaním daňovej kontroly alebo výkonom miestneho zisťovania. Lehotu 8 dní bude možné predĺžiť len na základe odôvodnenej žiadosti.

Hodnotiace kritériá

Prvé doručovanie hodnotení indexov daňovej spoľahlivosti aktuálne stále prebieha a do septembra má Finančná správa SR podnikateľom doručiť viac ako 600-tisíc oznámení. Hodnotenia budú zverejnené v predĺženom termíne od 30. septembra 2022 na webe Finančnej správy SR v časti informačné zoznamy.

Pri stanovení indexu sa hodnotí splnenie povinností si podnikateľov podľa daňových zákonov, zákona o účtovníctve, v rámci pravidiel pre e-kasy a obmedzenia platieb v hotovosti. Rámcovo je definovaných až 15 kritérií. „Pravidlá pre výpočet indexu sú dostupné na portáli Finančnej správy SR aj s názornými príkladmi prideľovania bodov. Súčasne sa hodnotí aj ukazovateľ – efektívna daňová sadzba (EDS), ktorá sa následne porovná s jej hraničnou hodnotou (EDS₀),“ hovorí daňová riaditeľka K. Balogová.

Platí, že ak EDS > EDS₀, podmienka sa považuje za splnenú. EDS₀ je pre daňové subjekty, ktoré nie sú zamestnávateľmi, stanovená na 2 %, a u zamestnávateľov je stanovená individuálne podľa výšky zrazenej dane zo závislej činnosti.

V rámci posudzovaných kritérií môže ísť napríklad aj o včasné plnenie oznamovacích a reportovacích povinností a platenia daní, súčinnosť pri výkone daňovej kontroly aj výsledky daňovej kontroly.

Posudzované kritériá a spôsob ich posudzovania pri určení indexu daňovej spoľahlivosti sú aktuálne hlavným zdrojom kritiky zo strany odbornej verejnosti, daňových poradcov, ako aj samotných podnikateľov. Finančná správa SR podľa nich pritom nemá definovaný postup, ako „ošetriť” prípadné reputačné riziká vyplývajúce z nekorektne prideleného statusu nespoľahlivého subjektu.

Neopravené negatívne hodnotenia

Daňová riaditeľka K. Balogová vysvetľuje, že v praxi existuje veľa prípadov, keď sa názor správcu dane na výklad daňových predpisov líši od názoru daňového subjektu, respektíve firmy a jej zastupujúceho daňového poradcu.

„Aj keď sa daňový subjekt na základe nálezu daňovej kontroly, s ktorým nesúhlasí, obráti na súd podaním správnej žaloby, aj vtedy to má negatívny vplyv na jeho hodnotenie, a to bez ohľadu na to, aký bude výsledok súdneho skúmania. Pri hodnotení sa prihliada aj na udalosti, ktoré nastali v období pred zavedením verejného indexu daňovej spoľahlivosti,“ približuje K. Balogová.

Aj daňová manažérka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Ľubomíra Murgašová potvrdzuje, že kým sa firma bráni súdnou cestou, do rozhodnutia súdu firme „prischne“ nálepka nespoľahlivého daňového subjektu. Z tohto hodnotenia potom vyplývajú rôzne malusy, zhoršenie postavenia pri vyrubovaní pokút a takisto reputačné riziko.

V praxi sa odborníčky často stretávajú s tým, že rôzne nemateriálne pochybenia alebo omeškania daňového subjektu napravené v krátkom čase tiež zhoršujú daňový index podnikateľa, čím následne vedú k nelogickým výsledkom a významne narúšajú plnenie cieľa – odmeniť skutočne poctivých, a tak motivovať podnikateľov k plneniu si daňových povinností.

Finančná správa SR nesúhlasí

Finančná správa SR (FS SR) má však na možné riziká iný názor, keďže tvrdí, že subjekt sa môže voči nim brániť. „Proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti môže daňový subjekt podať námietku do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Podanie námietky má odkladný účinok, čo má vplyv nielen na účinnosť indexu daňovej spoľahlivosti, ale aj na zverejňovaný zoznam daňových subjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti,“ oponuje hovorkyňa FS SR Martina Rybanská.

Podľa jej slov následne o rozhodnutí rozhoduje odvolací orgán, ktorý rozhodnutie buď potvrdí, alebo zruší a vráti vec na ďalšie konanie. Do indexu daňovej spoľahlivosti vstupuje výsledok daňovej kontroly až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.

M. Rybanská vysvetľuje, že ak podnikateľ nesúhlasí ani s rozhodnutím odvolacieho orgánu, môže sa obrátiť na súd, ktorý môže byť podnikateľovi nápomocný. „Ak súd v predmetnom podaní prizná odkladné účinky rozhodnutia, správca dane ich akceptuje a do hodnotenia daňového subjektu formou indexu daňovej spoľahlivosti nebude toto rozhodnutie zahrnuté až do riadneho rozhodnutia súdu. Ak rozhodnutie súdu bude v prospech daňového subjektu, nebude výsledok daňovej kontroly negatívne ovplyvňovať index daňovej spoľahlivosti,“ dodáva hovorkyňa.

Z toho však zároveň vyplýva, že ak súd v predmetnom podaní neprizná odkladné účinky rozhodnutia, správca dane udelí hodnotenie daňového subjektu formou indexu daňovej spoľahlivosti.

Postup, ktorý je v rozpore s Ústavou SR

Podľa kritikov tohto postupu potenciálne protiústavným momentom je fakt, že aktuálny index sa bude zostavovať podľa plnenia povinností daňovníka za päť rokov spätne (2017-2021), čiže za obdobie, keď index v súčasnej podobe ešte nefungoval.

„Daňovníci napríklad nemohli vedieť, že oneskorené plnenie ich daňových povinností bude mať v budúcnosti pre nich takéto následky. Retroaktivita, čiže spätná účinnosť legislatívy, je v rozpore s právnou istotou, ktorú garantuje Ústava SR. Týmto štát zasahuje do legitímnych očakávaní podnikateľov,“ vysvetľuje Ľ. Murgašová.

Hovorkyňa FS SR na možnú retroaktivitu reaguje tým, že index daňovej spoľahlivosti bol s účinnosťou od 1. januára 2018 zavedený do daňového poriadku zákonom č. 267/2017 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Zároveň zákonom č. 408/2021 Z. z., ktorý je účinný od 1. 1. 2022, došlo k zmene jeho formy na verejný.

„Z toho vyplýva, že FR SR sleduje a vyhodnocuje plnenie povinností daňových subjektov voči Finančnej správe SR už niekoľko rokov. Index daňovej spoľahlivosti je transparentným, nezávislým, objektívnym a aplikovateľným hodnotením daňových subjektov, a to na základe plnenia ich povinností voči Finančnej správe SR. Index daňovej spoľahlivosti má motivačný charakter, nie je retroaktívny, pôsobí do budúcnosti. V prípade, že by  daňový subjekt podal správnu žalobu, FS SR bude rešpektovať rozhodnutie súdu a v súlade s ním aj postupovať,“ tvrdí hovorkyňa.

Daňová manažérka Ľ. Murgašová zdôrazňuje, že ďalším negatívnym vplyvom tohto nedomysleného systému podľa nej môže byť znížený záujem firiem o podnikanie na Slovensku, čo zhorší konkurencieschopnosť krajiny.