Podľa Richarda Sulíka je za zdražovanie na Slovensku zodpovedný guvernér NBS Peter Kažimír

Foto: MHSR, NBS

Tretia najvyššia inflácia v eurozóne

Európska centrálna banka (ECB) dala podľa Sulíka do obehu tisícky miliárd eur, ktoré neboli ničím kryté, lebo vykupovali dlhopisy. „Oni s tým programom aj prestali, no pred dvomi rokmi zase začali, a to znehodnocuje menu a zvyšuje infláciu,“ povedal minister. Na vine sú podľa neho tí, ktorí o tom v Európskej centrálnej banke rozhodli, medzi nimi aj Peter Kažimír.

Aktuálna inflácia na Slovensku dosahuje 8,4 %. Je najvyššia za posledných 17 rokov a zároveň je tretia najvyššia v rámci krajín eurozóny. Vyššia ako na Slovensku je už len v Litve a v Estónsku. Spomedzi krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny, je inflácia vyššia aj v Česku, kde v januári 2022 vyskočila až na 9,9 %. Najväčší podiel na raste cien tovarov a služieb na Slovensku majú bývanie a energie, a tiež ceny potravín, teda komodity, na ceny ktorých sú Slováci najviac senzitívni.

Platíme za zlé rozhodnutia

Minister hospodárstva však nezostal len pri hodnotení menovej politiky Európskej centrálnej banky. „Peter Kažimír, ktorý berie obrovské peniaze prakticky za nič, robí figu borovú. Peter Kažimír je tu na Slovensku hlavný vinník obrovskej inflácie. Lebo on chodí vysedávať do Frankfurtu na zasadnutia rady guvernérov, on dvíha ruku za tieto fatálne zlé zničujúce rozhodnutia,“ skonštatoval minister.

Podľa neho sa budú krajiny, aj Slovensko, ešte dlho trápiť s vysokou infláciou, ktorá vydrží dovtedy, kým Európska centrálna banka bude vykupovať ničím nekryté dlhopisy a kým bude držať kľúčové úrokové sadzby na úrovni blízko k nule. „Slováci za tieto zlé rozhodnutia platia vo forme vysokých cien,“ dodal.

Kažimír hovorí o primitívnych invektívoch

Stanovisko na ministrove slová zo strany guvernéra NBS nenechalo na seba dlho čakať. Vyhlásil, že nevidí dôvod reagovať na „primitívne invektívy a očierňovanie Európskej centrálnej banky, seba a svojich kolegov“. Takáto agresívna rétorika podľa neho iba maskuje nervozitu z nutnosti prinášať konkrétne riešenia.

„Dôležité je, že naše opatrenia počas pandémie pomohli odvrátiť kolaps ekonomiky, ochránili milióny pracovných miest a umožnili vládam, vrátane tej našej, financovať ich podporné politiky. Pre zaujímavosť, Eurosystém nakúpil 25 miliárd eur slovenských vládnych dlhopisov, čo predstavuje polovicu nášho dlhu,“ tvrdí P. Kažimír s tým, že kým sa tak dialo, nikto sa na toto opatrenie nesťažoval.  

„Pre ilustráciu, aj vďaka nám si Slovensko požičiava najlacnejšie v histórii, čo znamená lacné a bezproblémové financovanie dlhu. Banky majú prísun lacných peňazí na financovanie ekonomiky a domácností,“ uvádza ďalej a dodáva, že na začiatku pandémie koronavírusu v marci 2020 stúpla riziková prirážka slovenských vládnych dlhopisov (voči nemeckým) na 1,3 % a vďaka kritizovaným pandemickým nákupom aktív ku koncu 2020 poklesla takmer na nulu.

ECB váha so sprísnením menovej politiky

Guvernér Národnej banky Slovenska sa po návrate z posledného zasadnutia Rady guvernérov ECB vyjadril, že vysoká inflácia tu s nami zostane dlhšie, ako sme pôvodne očakávali, a že by mala  kulminovať na jar tohto roku. Za kľúčovú vec označil ďalší vývoj na svetových trhoch s komoditami. Vyhlásil tiež, že očakáva postupnú normalizáciu situácie v globálnej logistike, vo výrobe a dodávkach surovín a súčiastok. Inflácia by podľa neho mala výraznejšie poklesnúť začiatkom budúceho roka.

Napriek tomu, že inflácia by mala krajiny sveta, vrátane Slovenska, sužovať dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo, Rada guvernérov ECB zatiaľ nerozhodla o sprísňovaní menovej politiky v eurozóne. Vyhlásila však, že v marci, keď bude k dispozícii viacej dát o tom, ako sa vyvíja ekonomika, trh práce, mzdy a aktuálne geopolitické riziká, k téme sa opätovne vráti.