Podiel výdavkov na výskum a vývoj je na Slovensku stále veľmi nízky

Redakcia FinReport 27.12.2021 Poslať

Slovensko sa z pohľadu prostriedkov vynakladaných na výskum a vývoj nachádza takmer na chvoste krajín Európskej únie. Napriek tomu, že podiel výdavkov voči hrubému domácemu produktu (HDP) krajiny jemne stúpol, stále zostáva jedným z najnižších v rámci krajín Únie a zároveň je najnižší spomedzi krajín V4. Trojpercentný cieľ stanovený takzvanou Lisabonskou stratégiou teda ani zďaleka nie je splnený.

Foto: Shutterstock

Zaostávame za susedmi aj priemerom EÚ

Podiel výdavkov na výskum a vývoj na Slovensku v roku 2020 vzrástol, keď dosiahol 0,92 % HDP. Medziročne to predstavuje nárast asi o 0,1 percentuálneho bodu. V uplynulých rokoch tento podiel stagnoval medzi 0,8 – 0,9 % HDP. Aj po tomto jemnom náraste je však Slovensko stále ďaleko nielen za priemerom EÚ (2,3 % HDP), ale aj za susednými štátmi, kde Česko dosahuje takmer 2 % HDP, Maďarsko 1,6 %, Poľsko 1,4 % a Rakúsko až 3,2 %.

Lisabonská stratégia stanovila cieľ pre štáty Únie vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj, čo v súčasnosti plní iba päť krajín. Pôvodne tento cieľ platil do roku 2010, jeho dosiahnutie však bolo neskôr posunuté do roku 2020, no veľká väčšina krajín stále bojuje s jeho naplnením. Aj preto bol opätovne pripomenutý júlovým prijatím Paktu o výskume a inováciách.

„Krajiny síce urobili istý progres, no priemer EÚ vzrástol od roku 2010 asi iba 0,4 percentuálneho bodu a výkon Slovenska narástol ešte jemnejšie o 0,3 percentuálneho bodu. Naše zaostávanie za priemerom sa teda ešte jemne prehĺbilo,“ myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Potreba posilniť súkromné investície

Podľa jeho slov investície do vedy a výskumu pochádzajúce zo súkromného sektora v minulom roku predstavovali niečo cez polovicu celkového objemu. V najlepších krajinách však tento podiel dosahuje približne 70 %. Jedným z cieľov plánu obnovy je práve posilnenie úlohy súkromných investícií do roku 2024 na 0,6 % HDP.

„Dôležitosť vedy a výskumu sa zdôraznila počas práve prebiehajúcej pandémie, keď sme vďaka vedcom a výskumníkom dokázali rýchlo nájsť nástroje na boj s koronavírusom. Kvalitná veda však prispieva aj k dlhodobému udržateľnému rozvoju krajín, vytvára predpoklady pre vyššiu kvalitu života, ekonomický rast, ale aj vyššiu konkurencieschopnosť v medzinárodnom prostredí,“ vysvetľuje analytik.

Ako uvádza ďalej, nejde však iba o navýšenie objemu výdavkov, ale aj ich štruktúru či kvalitu. Pre lepšie výsledky slovenskej vedy je dôležité zlepšovať aj systém vzdelávania, udržanie talentov, podporu inovatívnych nápadov či digitalizácie.

Najlepšie sú na tom Belgičania a Švédi

Spomedzi európskych krajín vynakladajú najviac finančných prostriedkov na vedu a výskum vzhľadom na svoj HDP Belgicko a Švédsko (po 3,5 %), nasledujú Rakúsko (3,2 %), Nemecko (3,1 %) a Dánsko (3 %). Situácia v týchto krajinách sa vyznačuje svižnejšou aktivitou aj v súkromnom sektore, ktorá na Slovensku zaostáva. Nejde však iba o absolútny objem výdavkov, dôležitá je aj ich štruktúra či kvalita. Výkon vedy do veľkej miery odráža aj úroveň vzdelávacieho systému, digitalizácie, podpory talentov či celkové inštitucionálne nastavenie.