Počet PN mierne vzrástol, no maródujeme o niečo kratšie ako vlani

Foto: Freepik

Viac poistencov = viac prípadov PN

Počet novohlásených prípadov práceneschopnosti v prvom polroku 2024 medziročne stúpol o  3 706 prípadov. Kým v prvom polroku 2023 ich Sociálna poisťovňa zaznamenala 450 006, za prvých šesť mesiacov tohto roka ich bolo 453 712. 

Za nárastom počtu poistencov, ktorým lekár potvrdil PN, stojí čiastočne celkový nárast počtu poistencov. Kým vlani ich bolo na konci prvého polroku 2 971 075, v tomto roku ich je už 3 016 756.

Obdobie práceneschopnosti sa skracuje

Napriek nárastu novohlásených prípadov PN celkové ukazovatele týkajúce sa priemerného percenta PN zaznamenali priaznivý vývoj. Priemerné percento PN predstavovalo hodnotu 3,705, pričom za rovnaké obdobie roka 2023 to bolo 3,785. Stalo sa tak aj v dôsledku skrátenia priemernej dĺžky trvania PN, čo znížilo priemerný denný stav práceneschopných osôb.

Priemerná PN pre chorobu a úraz v prvom polroku 2024 trvala 44,83 dňa. V prvom polroku predchádzajúceho roku sa však poistenci liečili v priemere 45,23 dňa.

Najdlhšie boli lekárom vypísaní poistenci Prešovského kraja, ktorí na PN strávili priemerne 53,89 dňa. Naopak, najkratšie to bolo u poistencov Bratislavského kraja – priemerne 33,86 dňa. Rozdiely v trvaní PN závisia aj od toho, či ide o zamestnanca, alebo o samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) či dobrovoľne poisteného človeka.

Ako vyplýva zo štatistík Sociálnej poisťovne, najkratšie boli na PN vypísaní zamestnanci. Kým táto kategória poistencov maródovala priemerne 43,12 dňa, u samostatne zárobkovo činných osôb to bolo 68,09 dňa a u dobrovoľne nemocensky poistených osôb 102,22 dňa.