Foto: Shutterstock

Míňali sme viac ako obyvatelia iných krajín

Jediná krajina Európskej únie (EÚ), kde sa počas pandémie zvýšila spotreba, hoci len jemne, je Bulharsko. Kumulovaný výpadok v spotrebe sa pohyboval od 1,8 % na Cypre až po 15,2 % v Španielsku. V krajinách Európskej únie predstavoval v priemere 10 % predpandemickej ročnej spotreby domácností.

„V rámci EÚ výrazne podpriemerný pokles spotreby zaznamenalo Slovensko najmä na jar minulého roka. Naopak, počas druhej vlny pandémie na prelome rokov už bol pokles spotreby na Slovensku v rámci EÚ jemne nadpriemerný,“ konštatuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Z nárastu akciových trhov sme vyťažili len málo

Ako uviedol ďalej, zadržaná spotreba počas pandémie teoreticky otvára priestor pre jej silnejší rast v období po jej odznení. Časť nerealizovanej spotreby, najmä v službách, je však už zrejme nenávratne preč. Slovensko sa radí medzi krajiny, kde nárast úspor signalizuje skôr podpriemerný efekt odloženej spotreby v nasledujúcich štvrťrokoch.

Okrem miernejšieho poklesu spotreby a stagnujúcich príjmov počas pandémie na Slovensku môže byť za miernejším nárastom finančných aktív našich domácností v porovnaní s väčšinou ostatných krajín Únie aj ich štruktúra.

„Slovenské domácnosti zostávajú vo svojich investíciách naďalej silne konzervatívne a väčšinu úspor držia v podobe menej rizikových bankových vkladov. Podiel hotovosti a vkladov na finančných aktívach je na Slovensku spolu s Cyprom a Gréckom najvyšší spomedzi všetkých krajín Únie – tvoria až približne 60 % finančných aktív,“ vysvetľuje analytik.

Relatívne nižší výnos na konzervatívnych formách sporenia podľa neho brzdil aj nárast finančných aktív počas pandémie, keď slovenské domácnosti neťažili v poslednom období z dynamicky rastúcich akciových trhov. Až polovica prírastku finančných aktív slovenských domácností počas pandémie tak išla na vrub konzervatívnych vkladov a hotovosti.

Negatívne skúsenosti a obavy z budúcnosti

Na výšku efektu realizácie odloženej spotreby však nemusí mať vplyv len veľkosť naakumulovaných finančných zdrojov počas pandémie. „Dôležitú rolu bude zohrávať aj spotrebiteľský sentiment domácností v jednotlivých krajinách. Viaceré krízy v minulosti ukázali, že dôvera domácností sa ani zďaleka nemusí obnovovať rýchlo,“ hovorí Ľ. Koršňák.

Obnovu dôvery často brzdia aj negatívne skúsenosti z nedávneho obdobia a obavy z návratu problémov. V tomto prípade ide o obavy z ďalšej vlny pandémie koronavírusu, respektíve z jeho delta verzie. Domácnosti neraz majú tendenciu vytvárať si dodatočné rezervné finančné vankúše a časť krízového nárastu úspor sa tak mení na dlhodobý nárast úspor.