Foto: Freepik

Slovenské mzdy zaostávajú za V4

„Porovnanie vývoja platov v súkromnej sfére ukazuje, že naše mzdy v ostatných rokoch nestíhali za susedmi z V4. Pri dlhodobo stagnujúcej konvergencii k priemeru Európskej únie to nie je až také prekvapujúce. Česko si zatiaľ vďaka čistým mzdám udržalo pozíciu lídra, ale najmä rýchlo rastúce Poľsko mu začína dýchať na chrbát,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Rast čistej mzdy v súkromnej sfére na Slovensku podľa neho od roku 2016 pokryl infláciu, zatiaľ čo naši susedia aj reálne bohatli. Priemerné mzdy na Slovensku síce v posledných rokoch v nominálnom vyjadrení rástli slušným tempom, no z veľkej časti sa na tomto raste podieľali viacnásobné valorizácie platov v štátnej sfére.

„Medzi rokmi 2016 – 2023 v porovnaní so susedmi rástli naše platy v súkromnom sektore menej ako polovičným tempom. Okrem toho naše daňovo-odvodové zaťaženie je najvyššie spomedzi krajín V4. Potrebná konsolidácia našich verejných financií, ktorá postupne viac alebo menej ovplyvní aj našu celkovú konkurencieschopnosť, má potenciál mzdový rozdiel ešte ďalej prehlbovať,“ vysvetľuje ďalej.

Najlepšie sú na tom v Česku

Na základe daňového reportu spoločnosti Forvis Mazars stúpla čistá mzda od roku 2016 do roku 2023 v súkromnom sektore na Slovensku o 40 %. V rovnakom období hrubá mzda stúpla o 53 %, pričom podiel čistej mzdy na hrubej mzde sa znížil zo 77 % na 70 %. Daňovo-odvodové zaťaženie teda rástlo.

Ak vyjadríme daňovo-odvodové zaťaženie ako pomer medzi čistou a superhrubou mzdou, tak z krajín V4 ťaháme za (naj)kratší koniec. Zamestnanci v súkromnej sfére na Slovensku dostanú zo svojej superhrubej mzdy iba 51 %. V Poľsku je to 57 %, v Maďarsku 59 % a v Česku 61 %. Možno teda konštatovať, že máme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie z krajín V4.

Mzdy v súkromnom sektore rástli v ostatných rokoch z krajín V4 najpomalšie práve u nás na Slovensku. Medzi rokmi 2016 – 2023 podľa spomínanej analýzy v porovnaní so susedmi menej ako polovičným tempom. Čisté mzdy na Slovensku v súkromnom sektore rástli o spomínaných 40 %, zatiaľ čo v ostatných krajinách V4 to bolo o 84 % až 90 %, pričom najvyššiu čistú mzdu majú v susednom Česku.

Čaká nás konsolidácia verejných financií

Okrem toho sú Poľsko a Česko menej zadlžené, pričom na Slovensku je potrebná aj konsolidácia našich verejných financií, ktorá viac alebo menej ovplyvní aj našu celkovú konkurencieschopnosť. Podľa analytika má potenciál mzdový rozdiel ešte ďalej prehlbovať.

„Zníženie konkurencieschopnosti prostredia sa prejaví aj v nižších mzdách, respektíve v ich pomalšom raste. Už teraz je Slovensko v rámci World Competitiveness Ranking na 53. mieste, zatiaľ čo Maďarsko obsadzuje 46. a Poľsko 43. priečku. Česko je lídrom regiónu, pričom z pohľadu konkurencieschopnosti je na 18. mieste.