Foto: Facebook OPTIO

Firmy a inštitúcie chcú spolupracovať

V roku 2018 vzniklo na Ministerstve financií SR (MF SR) Centrum pre finančné inovácie ako platforma pre diskusiu viacerých subjektov finančného trhu. Pre zlepšenie komunikácie s FinTech sektorom zriadila Národná banka Slovenska (NBS) v spolupráci s MF SR v apríli 2019 inovačný hub. V súčasnosti NBS spojila svoje sily aj s Fakultou elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity pri tvorbe niekoľkých inovačných projektov pod názvom INO-lab.

Podľa odborníka na bankovú legislatívu z MF SR Tomáša Polomu je aj vďaka takýmto aktivitám vidieť, že Slovensko je o krok vpred pred okolitými krajinami. „Na Slovensku sa za niekoľko rokov podarilo vytvoriť aktivizujúce inštitúcie v oblasti finančných inovácií, a toto prostredie sa vyberá správnym smerom,“ hovorí T. Poloma. Podľa neho je u nás väčšie odhodlanie a lepšia vzájomná komunikácia medzi inštitúciami, ako napríklad v susednej Českej republike.

„Náš trh je skutočne inovatívny,“ potvrdzuje vedúci oddelenia Research & Development v Tatra banke Michal Satur. „Finančné trhy poskytujú širokú škálu produktov, ktoré sú na niektorých trhoch dokonca až nemysliteľné. Mnohí ľudia, ktorí prejdú do inej krajiny a chcú využívať niečo, na čo sú u nás zvyknutí, tak zistia, že štandard vo svete je niekde úplne inde,“ objasňuje M. Satur. Náš trh je však prepojený s ostatnými, a preto inovácie musia rásť v celom regióne. Upozorňuje na to zakladateľ slovenského startupu Payout Peter Stražovec. „Bez toho sa nedá uvažovať o raste celého sektora,“ dopĺňa. 

Národná banka Slovenska vníma, že celý trh sa posúva najmä proklientskym smerom. „Naša úloha, ako bankového dohľadu, je, aby to neprešlo cez líniu, ktorá by ohrozila stabilitu bankového sektora,“ vysvetľuje vedúci oddelenia dohľadu nad bankami z NBS Peter Hintoš.

Hľadajú cesty, ako zjednodušiť procesy

Zákazník hľadá na trhu produkty, ktoré sú pochopiteľné a vie ich získať jednoducho a rýchlo. Finančné inštitúcie preto vyvíjajú snahu, ako procesy čo najviac zjednodušiť. Takýto trend razia aj v Allianz – Slovenskej poisťovni. Poisťovníctvo však patrí ku komplikovanejším častiam finančného sektora. „Napríklad vysvetliť niekomu všetky princípy životného poistenia je veľmi náročné, preto sa to snažíme zjednodušovať. Máme školiace systémy, ktoré fungujú na báze umelej inteligencie, vedia, ako interagovať s niekým, komu sa snažíme vysvetliť samotný produkt,“ vysvetľuje, ako využívajú inovácie, viceprezident rezortu poistného obchodu Juraj Dlhopolček.

Zjednodušovanie a využívanie technológií využívajú aj pri predaji poistných produktov. Napríklad poistenie majetku, ktoré ponúkali pred dvomi rokmi, malo viac ako 15-tisíc variantov, ako vyskladať produkt so všetkými možnými rizikami a možnosťami. Aktuálne však prešli na novú generáciu produktov. „Feel klienta by mal byť taký, že to, čo robí, je jednoduché a aj sám pochopí, čo si za svoje peniaze kupuje, čo má a čo nemá pokryté,“ konštatuje J. Dlhopolček.

Umelá inteligencia, onboarding, cloud, blockchain

Podľa údajov NBS, ktorá si spravila prieskum koncom roka 2020, v súčasnosti zatiaľ len 6 % regulovaných subjektov na finančnom trhu pracuje s umelou inteligenciou, ale až približne polovica týchto subjektov má s ňou plány do budúcnosti. Jej potenciál chcú využívať najmä v rámci front office, back office a na zefektívnenie prevádzkových nákladov. Približne 57 % subjektov používa cloud a ďalších 11 % subjektov ho plánuje využívať v budúcnosti. Najperspektívnejšou inováciou, podľa opýtaných subjektov, je online onboarding. Ten už používa 40 % subjektov a 49 % ho plánuje využívať.

Finančné trhy na Slovensku aktívne aplikujú prvky umelej inteligencie. Plne automatizovaný onboarding (online platforma, cez ktorú si klient môže zriadiť účet, alebo si vziať spotrebný úver – pozn. red.) cez mobilnú aplikáciu má aj Tatra banka. „Nemajú to ešte všetky banky, keďže táto technológia si vyžaduje pomerne slušnú investíciu,“ reaguje M. Satur.

V Allianz – SP majú zapracované algoritmy s prvkami umelej inteligencie do prevencie poistných podvodov. V poisťovni pracujú aj na ďalších preditkívnych modeloch pri naceňovaní produktov. Cieľom je, aby cena poistného produktu bola čo najbližšie ku klientovým možnostiam.

Podľa J. Dlhopolčeka je budúcnosť finančných služieb na cloude (priestor na internete, kde sa môžu ukladať dokumenty, fotografie či videá – pozn. red.), ale aj v tom, že každý jeden produkt musí byť nielen kúpiteľný online, ale aj servisovateľný online, pretože klient si chce niektoré riziká pridať či odobrať, zvýšiť alebo znížiť si poistnú sumu, prípadne rozšíriť. V poisťovni sa aktívne zaoberajú aj možnosťami, ako pokryť kybernetické riziká. Tie v minulom roku celosvetovo zhltli 1 % HDP a podľa J. Dlhopolčeka je to len začiatok.

Umelú inteligenciu využívajú aj v Payoute. „Cieľom je, aby sme dokázali čo najviac identifikovať nášho klienta a aby sme videli, aký má rizikový faktor. Podľa toho postupujeme pri onboardingu a podľa toho nastavujeme jednotlivé rizikové pravidlá,“ vysvetľuje P. Stražovec. Automatizovaný a plne online onboarding vnímajú v Payoute ako nutnosť, najmä počas pandémie. Tá priniesla aj dopyt po takomto produkte.

Táto spoločnosť sa však zaujíma aj o digitálne euro. „Ak bude urobené dostatočne jednoducho a bude hlboko technologické, jeho vstup výrazne posunie automatizáciu a celé spracovanie financií v podnikateľskom sektore dopredu,“ vysvetľuje P. Stražovec.

Úskalia inovatívnych technológií a fintechov

Big tech spoločnosti už dnes majú prístup k veľkému množstvu dát. To môže predstavovať rôzne riziká. „Neviem, či sú zákonodarcovia na túto situáciu pripravení. Títo hráči môžu zo dňa na deň vstúpiť na trh, a ten sa môže radikálne zmeniť. Bude to mať dosah na ochranu osobných údajov v úplne iných rozmeroch ako doteraz,“ analyzuje T. Poloma z MF SR.

Národná banka Slovenska víta zapájanie umelej inteligencie do procesov, ale aj využívanie cloudu. Cloud je však podľa nej určený skôr na internú komunikáciu, prezentácie, zefektívnenie interných procesov, nie na uloženie citlivých údajov, aj vzhľadom na bankové tajomstvo.

Upozorňuje preto, že pri výbere technológií je potrebné pamätať aj na ich správne použitie. „Je rozdiel pustiť umelú inteligenciu do marketingu, cenotvorby, onboardingu a je rozdiel pustiť ju do nejakého striktného rozhodnutia voči klientovi,“ vysvetľuje P. Hintoš z NBS.

V prípade, že banka zatvorí klientovi účet, musí mať jasné argumenty, prečo tak urobila. Nestačí, že mu povie, že tak rozhodol nejaký algoritmus. „Je potrebné vnímať správne použitie technológií, ktoré budú pomáhať, ale súčasne nebudú banku alebo inú inštitúciu ohrozovať a zvyšovať riziko,“ dopĺňa P. Hintoš.