Foto: Freepik

Zdania väčšinu transakcií

Daň z finančných transakcií sa týka fyzických osôb-podnikateľov, právnických osôb alebo organizačnej zložky právnickej osoby, a skrýva v sebe tri nové poplatky. Po novom budú musieť podnikatelia zaplatiť 0,4 % z každej transakcie, 0,8 % za výber z bankomatu a ročný poplatok dve eurá za používanie platobnej karty.

Štát vyberie poplatok za odchádzajúce finančné transakcie, teda za štandardný prevod peňazí z účtu a za inkaso. „Výnimkou sú napríklad platby odvodov, daní, niektoré platobné operácie zmenární a obchodníkov s devízovými hodnotami, platobné operácie toho istého daňovníka na účtoch vedených v jednej banke a ďalšie,“ uviedol tlačový odbor Ministerstva financií SR.

Podnikateľ bude musieť zaplatiť daň z transakcií, ktoré budú odchádzať aj z iných účtov ako z toho, ktorý je označený ako transakčný. „Daň sa ďalej platí bez ohľadu na to, v akej mene sa transakcia zúčtuje. Ak sa finančná transakcia vykoná z transakčného účtu v inej mene ako v eurách, suma finančnej transakcie sa prepočítava podľa aktuálneho referenčného výmenného kurzu,“ dodáva rezort financií.

Živnostníci a podnikatelia celkovo budú platiť daň aj z transakcií zo zahraničného účtu, v tom prípade však za nich daň neuhradí banka, ale samotný podnikateľ. Znamená to, že preniesť si účet do zahraničia nie je spôsob, ako sa vyhnúť transakčnej dani.

Zelená pre hotovosť

Slovensko bude po Maďarsku druhou európskou krajinou, ktorá zavádza transakčnú daň, čo sa stretlo s veľkou nevôľou podnikateľov, ale aj analytikov. Príklady od našich južných susedov, no aj kreativita podnikateľov ukazujú, že systém výberu dane má svoje slabé miesta.

„V konečnom dôsledku sa tak môže stať, že štát na tejto dani vyberie menej, než očakával, pričom značné prostriedky bude musieť investovať aj do odhaľovania takejto činnosti či prevencie obchádzania zákona. Je neprijateľné, aby štát príjmy firiem a domácností viacnásobne zdaňoval. O to viac, keď dlhodobo vytvára tlak, aby ľudia uprednostňovali práve bezhotovostný platobný styk,“ konštatuje hovorkyňa Republikovej únie zamestnávateľov Petra Podhorcová.

Ide vyslovene o daň zo štandardných prevodov či inkás, a preto sa nedotkne hotovosti. „V praxi transakčná daň spôsobí, že ľudia budú preferovať finančnú hotovosť, čo opäť vytvára otázku, či sa zavedenie dane neminie účinku,“ dopĺňa P. Podhorcová.

Podnikatelia môžu využívať hotovosť, hoci existujú isté mantinely. „Okrem vnútorných praktických výziev sú to, samozrejme, legislatívne obmedzenia,“ hovorí partner a advokát poradenskej spoločnosti Highgate Group Peter Varga.

Na Slovensku platí zákaz vykonávať platby v hotovosti nad 15-tisíc eur. Obmedzenie pre právnické, ale aj fyzické osoby vzniká zo zákona o obmedzení platieb v hotovosti. Ak ide o viacero samostatných platieb, ktoré vyplývajú z jedného právneho vzťahu, súčet platieb nesmie prevýšiť spomínanú hodnotu.

Platiť v kryptoaktívach?

Kryptoaktíva, ako alternatívne platidlo vo svete účtovníctva a daňovníctva, stále prinášajú niekoľko nejasností. Akékoľvek využitie kryptomien na bežné transakcie by malo byť zdaniteľné. Napríklad ak bitcoin použijeme na kúpu tovaru alebo služby, musíme rozdiel medzi nákupnou cenou a jeho hodnotou pri prevode zdaniť.

„Na Slovensku stále existuje mnoho nejasností týkajúcich sa účtovania a zdaňovania kryptomien. Príkladom je otázka, akým spôsobom si môže daňovník uplatniť náklady pri predaji kryptoaktív. Zákon nešpecifikuje presné metódy a ponecháva daňovníkovi značnú voľnosť. Táto právna neistota môže viesť k nezhodám s Finančnou správou SR, čo zvyšuje riziko daňových kontrol a následných sankcií,“ hovorí P. Varga.

Kryptoaktíva však nepodliehajú transakčnej dani a nie všetky ich druhy sú z daňového hľadiska problematické. „Pri niektorých typoch kryptoaktív nie je tá daňovo-účtovná pozícia taká exponovaná, a niektoré kryptoaktíva môžu byť využité v praxi,“ hovorí P. Varga.

Riešením môže byť aj vlastný platobný systém

Transakčná daň sa nebude týkať podnikateľov, ktorí majú svoj vlastný platobný systém. Ide o closed-loop platobné riešenie, ktoré funguje ako uzavretý systém, v ktorom sa platby uskutočňujú výhradne v obmedzenej skupine užívateľov v jednom obchodnom ekosystéme.

„Nie je nutné využívať klasické bankové služby. Môžete si to predstaviť ako predplatenú kartu, ktorú vydala napríklad benzínová spoločnosť, na ktorú si jednorazovo dobijete kredit a potom s ňou platíte na pumpách po celý rok. Či je však možné podobný princíp preniesť do biznisového prostredia vo vzťahu odberateľ a odberateľ, o tom si nie som istý. Alternatívou môže byť ešte snaha firiem prejsť na predplatené peňaženky PayPal či Revolut,“ hovorí Tomáš Páral, riaditeľ spoločnosti Moro systems, ktorá vyvíja platobné riešenia.

Cena closed-loop platobného riešenia sa pohybuje v státisícoch eur. Platobné systémy ako alternatívu k transakčnej dani zatiaľ podnikatelia nevyhľadávajú. „Nikto sa na nás s podobnou potrebou neobrátil,“ vysvetľuje odborník.

Okrem kryptomien, využívania hotovosti a vlastných platobných systémov existujú aj ďalšie spôsoby optimalizácie pri transakčnej dani, tým sa už ale daňoví poradcovia venujú v rámci individuálneho poradenstva.