Oddlženie „na nulu“ by malo byť priznané len ľuďom v hmotnej núdzi

Martin Jamnický Publikované: 22.7.2024 Poslať

Od začiatku tohto roka bolo na Slovensku vyhlásených vyše 4-tisíc osobných bankrotov a ročne sa takto zbaví dlhov zhruba 9-tisíc ľudí. V posledných rokoch sa pritom minimálne 90 % takýchto prípadov skončilo s nulovým výťažkom pre veriteľov, keď dlžník nevyplatil veriteľom vôbec nič.

Foto: Shutterstock

Dlhov sa zbavujú aj ľudia s nadštandardnými príjmami

Od roku 2017, keď sa na Slovensku zjednodušili podmienky pre vyhlásenie osobného bankrotu, využilo tento inštitút zhruba 78-tisíc osôb. Ročne pritom ide v priemere o zhruba 9-tisíc ľudí. U viac ako 90 % z nich sa oddlženie podľa Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS) skončilo s nulovým výťažkom pre veriteľov.

94947

Štatistika je o to alarmujúcejšia, že tento spôsob zbavenia sa dlhov najčastejšie využívajú ľudia vo veku tesne po štyridsiatke a často ide o osoby s pravidelným, dokonca aj s nadštandardným príjmom.

Inkasné spoločnosti, banky aj správcovia konkurznej podstaty sa tak stretávajú aj so zneužívaním oddlženia majetnými osobami, pričom tento inštitút by mal primárne patriť predovšetkým ľuďom v reálnej hmotnej núdzi či ťažkej životnej situácii.

68063

Osobný bankrot by mala sprevádzať bonifikácia

„Keď niekto požiada o osobný bankrot, malo by prebehnúť niečo podobné ako bonifikácia klienta. Malo by sa zistiť, aké má dlhy, aké má príjmy a majetok, aké má výdavky, aký život žije, či je naozaj v ťažkej životnej situácii a čo mu túto ťažkú životnú situáciu spôsobilo. Dôkazové bremeno by malo byť na dlžníkovi,“ hovorí prezident ASINS Martin Musil.

Dlžník by si podľa neho nemal vyberať, akým spôsobom sa oddlží, teda či s nulovou úhradou voči veriteľom alebo formou splátkového kalendára. O tomto by mal rozhodovať napríklad súd, konkurzný správca alebo Centrum právnej pomoci na základe zistenia ekonomickej situácie dlžníka a toho, či urobil maximum pre to, aby sa oddlženiu vyhol. „Možnosť oddlženia s nulovou úhradou by malo byť priznané len ľuďom, ktorým to naozaj patrí,“ pokračuje.

75012

Ako uvádza ďalej – zákon hovorí, že dlžník, ktorý sa chce oddlžiť, musí mať poctivý zámer. Každý veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, sa môže domáhať zrušenia oddlženia na súde. Takýto návrh je možné podať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, ktorý však využíva len mizivé percento klientov.

Oddlžení občania môžu mať problém získať úver

Zástupcovia bánk tiež poukazujú na zneužívanie oddlženia niektorými dlžníkmi a na prísnejšie posudzovanie žiadosti o úver, ak je žiadateľom klient, ktorý absolvoval oddlženie. Niektoré banky nemajú záujem poskytovať úvery týmto osobám, keďže banka považuje takého žiadateľa za rizikového. Môžu teda nastať prípady, že oddlžený občan sa zbavil dlhov vo výške 6-tisíc eur, ale má sťaženú situáciu pri získaní hypotéky v budúcnosti.

Platobná disciplína obyvateľstva má okrem iného vplyv aj na fungovanie finančného sektora. Ak totiž dlžníci nesplácajú svoje záväzky, napríklad voči banke, alebo s platbami výrazne meškajú, podpisuje sa to na objeme zlyhaných úverov. To môže následne ovplyvniť jednak schopnosť banky poskytovať nové úvery, ale takisto sa to môže premietnuť aj do vyšších úrokových sadzieb, a to následne pocítia všetci ostatní klienti.