Od vreckového k investičnému portfóliu. Ako viesť deti k investovaniu v každom veku

Foto: Pexels

V analýze sa dozviete:

• Aké sú vedomosti a sebavedomie mladých Slovákov a Sloveniek v oblasti investícií?
• Ako viesť deti k efektívnemu narábaniu s peniazmi a investovaniu v jednotlivých vekových kategóriách?
• Prečo sú rodičia dôležitým zdrojom finančného vzdelávania v prípade svojich detí?
• Ako môže rodič zapojiť dieťa do investovania, ak sám investuje alebo mu už zriadil investičný účet?

Sebavedomie mladých v prípade investovania je vyššie, avšak ich vedomosti zaostávajú

V otázkach investovania si verí 45,3 % mladých Slovákov a Sloveniek vo veku 18 až 26 rokov, čo je viac oproti údaju za celú populáciu SR na úrovni 42,5 %. Avšak práve táto veková kategória vo väčšej miere nepozná správne odpovede na otázky týkajúce sa investovania a v indexe investičnej gramotnosti (IIG) dosahuje podpriemernú úroveň 84,4 bodu (hodnota indexu za celú krajinu na úrovni 92,4 bodu). Vyplynulo to z dát Indexu investičnej gramotnosti - investičnej platformy Portu.

Dáta zároveň potvrdzujú, že záujem mladých Slovákov o investovanie rastie. Pravidelne každý mesiac investuje tretina mladých, nepravidelne investuje takmer štvrtina. Vyše 30 % opýtaných vo veku 18 až 26 rokov síce neinvestuje, ale má to v pláne. Medzi najčastejšie dôvody, prečo mladí Slováci a Slovenky neinvestujú, patria: strach z toho, že tomu nerozumejú, nedostatok voľných prostriedkov a obava z rizika straty peňazí.

Po zverejnení výsledkov indexu investičnej gramotnosti sa každoročne otvára diskusia o tom, čo by mohlo aktuálny stav zlepšiť. Odborníci sa zhodujú na tom, že schopnosť efektívne pracovať s peniazmi je nevyhnutnou životnou zručnosťou a preto s finančným vzdelávaním a investovaním je dôležité začať čo najskôr. Neexistuje pritom jeden ideálny vek, v ktorom by sa malo začať. Každé obdobie, od predškolského až po stredoškolské, prináša inú príležitosť, ako deti postupne viesť k zodpovednému narábaniu s peniazmi a neskôr aj k investovaniu.

Ako viesť deti k efektívnemu narábaniu s peniazmi a investovaniu v jednotlivých vekových kategóriách?

1. Predškoláci (3 – 6 rokov): Od pokladničky k prvým finančným návykom

Prvé finančné návyky sa začínajú formovať už v predškolskom veku. Dieťaťu môžeme vysvetliť, že peniaze, za ktoré kupujeme hračky či iné veci v domácnosti, rodičia získavajú svojou prácou. Aj preto má zmysel premýšľať, na čo ich použijeme. Keď dieťa dostane pri nejakej príležitosti peniaze, môže sa rozhodnúť, akú časť minie a akú si odloží napríklad na hračku, po ktorej túži. Detská pokladnička môže byť jednoduchou pomôckou, ako dieťaťu vysvetliť, že peniaze majú hodnotu a ich použitie si vyžaduje rozhodovanie. Postupne tak pochopí, že peniaze nie sú neobmedzené, a taktiež rozdiel medzi tým, čo chce teraz a na čo si počká.

2. Žiaci 1. stupňa základnej školy (6 – 10 rokov): Vreckové učí plánovať

S nástupom do školy môže prísť aj pravidelné vreckové. Nejde pritom o jeho výšku, ale o príležitosť naučiť dieťa pravidlene sa rozhodovať o vlastných peniazoch. Časť môže minúť, časť odložiť na väčší cieľ a postupne si vytvárať jednoduchý osobný rozpočet.

Práve v tomto veku možno začať vysvetľovať dieťaťu aj rozdiel medzi sporením a investovaním. Pri sporení si peniaze odkladáme bokom napríklad ako rezervu alebo na niečo, čo si chceme kúpiť v bližšej budúcnosti. Pri investovaní dávame peniazom viac času, aby sa mohli zhodnotiť a pomôcť nám splniť dlhodobejší cieľ.

3. Žiaci 2. stupňa základnej školy, resp. tínedžeri (11 – 14 rokov): Čas, výnos, ale aj riziko. Alebo ako peniaze zarábajú ďalšie peniaze

V tomto veku je vhodné deťom vysvetliť ako investovanie funguje a prečo môže hodnota peňazí v čase rásť. Tínedžerom možno postupne predstaviť vplyv inflácie, princíp zloženého úročenia a význam času pri investovaní. Zároveň je dôležité oboznámiť ich s tým, že investovanie nie je bez rizika. Hodnota investície môže v určitých obdobiach klesať, no pri dlhodobom investovaní dostáva priestor na opätovný rast a zhodnotenie. Deti v tomto veku tak začínajú chápať, že vyšší potenciál výnosu je spojený s určitou mierou neistoty.

Na jednoduchom príklade je možné tínedžerom ukázať, ako funguje napríklad realitný fond. Kúpiť si celé obchodné centrum, v ktorom nakupujú, alebo kancelársku budovu, v ktorej pracujú ich rodičia, je pre bežného človeka prakticky nemožné. Prostredníctvom realitného fondu však môžu investovať určitú sumu peňazí a obrazne povedané vlastniť „kúsok nákupného centra či administratívnej budovy“.

4. Stredoškoláci (15 – 19 rokov): Od jednotlivých pojmov k investičnému portfóliu

V stredoškolskom veku už možno investovanie posunúť od jednotlivých pojmov k celkovému investičnému portfóliu. Mladý človek môže uvažovať nad tým, na čo bude peniaze potrebovať o päť, desať či dvadsať rokov a podľa toho si vytvoriť predstavu o investičnom horizonte. Práve v tomto veku je vhodné vysvetliť aj pojem diverzifikácie, že portfólio by nemalo stáť na jednej investícii či jednom type aktíva. Rozdelenie peňazí medzi rôzne investičné nástroje pomáha znižovať riziko, pretože prípadný pokles jednej investície nemusí výrazne ovplyvniť celé portfólio.

V prípade mladých ľudí je rozhodne na mieste aj otázka, odkiaľ čerpajú informácie o investovaní. Dôležitou súčasťou finančného vzdelávania je aj schopnosť rozlišovať medzi relevantnou informáciou a investičným „tipom“ zo sociálnych sietí. Je dôležité čerpať informácie z dôveryhodných zdrojov alebo sa obrátiť sa na odborníka.

Ako môžu viesť rodičia svoje deti k rozumnému narábaniu s peniazmi a investovaniu?

Podľa OECD sú práve rodičia dôležitým zdrojom finančného vzdelávania detí. Diskusie o vlastnom míňaní, sporení či nákupoch idú ruka v ruke s vyššou finančnou gramotnosťou ich detí. Rodičia tak môžu svojim deťom odovzdávať vedomosti v oblasti investícií aj vlastným príkladom a to najmä vtedy, ak oni sami investujú, prípadne zriadili pre svoje deti napríklad investičný účet. Nemusia pritom deťom ukazovať presnú hodnotu svojho majetku a ani z nich hneď robiť investorov. Avšak ich vlastné investovanie môže byť výbornou názornou pomôckou.

Cieľom vedenia detí k zodpovednému narábaniu s peniazmi a investovaniu nie je naučiť ich naspamäť definície investičných pojmov, ale postupne v nich rozvíjať schopnosť premýšľať o peniazoch a investíciách. Prvé skúsenosti s vreckovým, sporením či investovaním im môžu pomôcť vytvoriť si návyky, ktoré využijú aj v dospelosti, pri rozhodovaní o bývaní, úsporách, investíciách či zabezpečení na dôchodok. Rodič pritom nemusí byť investičným expertom. Dôležitejšie je, aby sa o peniazoch s deťmi otvorene rozprával a ukazoval im vlastným príkladom, ako o nich premýšľa. Cesta od prvej pokladničky cez vreckové až k investovaniu môže byť pre dieťa postupným tréningom, ako premýšľať o peniazoch a robiť zodpovedné finančné rozhodnutia.