Foto: Shutterstock

Pre lepšiu adresnosť aj efektívnosť vyplácania dávky

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) očakáva, že zákon by mohol byť zaradený na rokovanie vlády koncom septembra a následne doručený do Národnej rady SR. Novela by mohla vstúpiť do účinnosti od 1. januára 2023 s výnimkou ustanovenia, ktoré upravuje neuplatnenie valorizačného mechanizmu v roku 2022.

Hlavným účelom novely je úprava podmienok poskytovania pomoci v hmotnej núdzi tak, aby bola pomoc poskytovaná čo najadresnejšie a aby jej zabezpečenie bolo administratívne menej náročné. Konkrétne ide najmä o zmeny spočívajúce:

Hmotná núdza je definovaná zákonom

Podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi – hmotná núdza predstavuje stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom, a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť alebo zvýšiť príjem.

Zároveň platí, že ak je domácnosť v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do výšky nárokov stanovenej v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do výšky životného minima. Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú, sa považuje suma alebo úhrn súm platných od 1. júla 2022:

Nové posudzovanie príjmu v domácnosti

Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. Novela zákona prináša viacero zmien v prvom rade v tom, čo možno a čo nemožno považovať za príjem.

„Na účely pomoci v hmotnej núdzi sa po novom nebudú považovať za príjem žiadne príspevky poskytované v rámci aktívnych opatrení trhu práce v zmysle zákona o službách zamestnanosti. Jedinou výnimkou bude aktívne opatrenie trhu práce zamerané na podporu opätovného začlenenia a udržania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce,“ uvádza advokátka advokátskej spoločnosti Vojčík & Partners Dagmara Balogová.

Súčasne sa podľa návrhu na účely posudzovania hmotnej núdze za príjem nebude považovať ani tehotenská dávka. Naopak, do príjmu sa po novom bude započítavať zamestnanecká prémia a daňový bonus na dieťa. „Dôvodom je zvýšenie daňového bonusu na dieťa, ktorým sa výrazne otvárajú rozdiely medzi zamestnanými a odkázanými na pomoc,“ uvádza tlačový odbor ÚPSVaR.

Vyššie dávky v hmotnej núdzi a príspevkoch

Novela zákona má priniesť zmenu vo výške mesačnej dávky, ako aj v kategórii adresátov. Momentálne zákon o pomoci v hmotnej núdzi určuje šesť odlišných výšok dávky, v závislosti od počtu členov domácnosti. Po novom by však mohli existovať len tri kategórie dávok.

Nezapočítava sa všetok majetok

Novela zákona by mala priniesť zmenu aj v tom, že do majetku by sa po novom nemal započítavať taký majetok, pri ktorom si domácnosť výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k nemu nemôže zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. „V praxi pôjde o majetok, ktorý napríklad nie je možné predať, prenajať či požičať. To znamená, že osobám, ktoré síce vlastnia určitý majetok, ktorý však nespĺňa kritériá reálnej využiteľnosti, novela uľahčí prístup k pomoci v hmotnej núdzi,“ dodáva advokátka.

Môže ísť napríklad o nehnuteľnosť, ktorá podlieha exekúcii, nevyrovnaný majetok manželov po rozvode či staré vozidlá, ktorých sa vzhľadom na poplatky za zošrotovanie nedá zbaviť.

Zmeny v pomoci pre tehotné ženy

Keďže tehotenská dávka by sa podľa novely mala vypustiť z definície príjmov pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi, pre kategóriu tehotných žien ide o pozitívnu správu. Znamená to, že po tejto zmene tehotné ženy môžu poberať tehotenské a zároveň majú vyššiu pravdepodobnosť, že im vznikne nárok na pomoc v hmotnej núdzi, ak sa nachádzajú v zložitejšej finančnej situácii.

Vo vzťahu k tehotným ženám však advokátka D. Balogová poukazuje aj na ďalšiu možnú zmenu, podľa ktorej nárok na ochranný príspevok nevznikne tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva ani rodičovi dieťaťa mladšieho ako jeden rok. Dôvodom je zavedenie dávky tehotenské a tehotenské štipendium.

„Na druhej strane má tehotná žena možnosť od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva splniť podmienky nároku na aktivačný príspevok a zvýšiť tak sumu pomoci v hmotnej núdzi. Keďže kategóriu tehotných žien zasiahnu viac i menej pozitívne zmeny, je pomerne nejasné, či v konečnom dôsledku priaznivé vplyvy navrhovaných zmien prevýšia tie negatívne,“ približuje advokátka.

Ďalšie navrhované zmeny

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vymenúva ďalšie potenciálne zmeny, ktoré sa aktuálne stále vyhodnocujú. Medzi najzásadnejšie z nich patria tieto návrhy:

Chýba systémovosť a komplexnosť

Hoci cieľom novely zákona je docieliť adresnejšie, efektívnejšie a administratívne menej náročné poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v praxi, advokátka D. Balogová nevidí komplexnú, systémovú a revíznu úpravu pomoci v hmotnej núdzi.

„Svedčí o tom aj veľké množstvo pripomienok vznesených v pripomienkovom konaní. Pripomienky smerujú najmä voči zmene kategórií žiadateľov o dávku v hmotnej núdzi, keďže v prípade málopočetných domácností (jednotlivec alebo dvojica s jedným dieťaťom) sa prijatými zmenami výsledná pomoc v hmotnej núdzi oproti aktuálnemu stavu zníži,“ hodnotí D. Balogová.

Rovnako negatívne vníma aj nedoriešenú bytovú otázku, keďže príspevok na bývanie ostal naviazaný na dávku v hmotnej núdzi a nebol zavedený samostatný príspevok na bývanie, čo podľa nej nereaguje na enormný nárast nákladov na bývanie a nájomné.

Na druhej strane môžu byť prínosné opatrenia, ako zvýšenie dávky a niektorých príspevkov, zavedenie elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti, či spojenie viacerých príspevkov do jedného.