Foto: Shutterstock

Stanovisko Ministerstva financií SR (MF SR) k novele zákona o finančnom sprostredkovaní z mája tohto roku bolo veľmi nejasné. Potom už ministerstvo neposkytlo žiadne ďalšie informácie o tom, o aké zmeny pôjde, kedy sa na ne majú makléri pripraviť a či vôbec nejaké budú. Z plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok však vyplýva, že zákon mal byť pripravený na prerokovanie v novembri 2021. Mal, ale prerokovaný nebol.

Obsah je zatiaľ neznámy

Počas zisťovania aktuálneho stavu prípravy nového zákona nám tlačový odbor MF SR poskytol podobnú informáciu ako pred niekoľkými mesiacmi: „Príprava novely zákona je zatiaľ vo fáze odborných diskusií. Ministerstvu financií SR záleží na zdraví finančného sektora, a aj v tomto prípade musí prísť s riešením, ktoré bude spravodlivé pre všetkých. V súčasnosti je zatiaľ predčasné informovať, čo bude obsahom novely a aké konkrétne témy bude pokrývať.“

Podľa legislatívneho plánu cieľom novely zákona by mala byť úprava pravidiel distribúcie finančných služieb a ich skvalitnenie. Nutnosťou je dosiahnutie vyváženého postavenia zainteresovaných strán prostredníctvom zvýšenia zodpovednosti finančných sprostredkovateľov a zlepšenia postavenia finančného spotrebiteľa vo vzťahu k finančným inštitúciám a finančným sprostredkovateľom.

Plán definuje aj spôsoby, akými sa má tento cieľ dosiahnuť. Ide predovšetkým o zlepšenie informovanosti finančného spotrebiteľa, posilnenie inštitútu zodpovednosti za škodu, ako aj zvýšenie zodpovednosti finančných inštitúcií.

Dôvera voči agentom

„V súčasnosti nie sú otvorené žiadne legislatívne otázky, ktoré predpokladajú v prvom rade už sformulovaný návrh úprav a otvorenie odbornej diskusie pre zmeny zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve,“ píše vo svojom stanovisku Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP).

Generálna tajomníčka asociácie Darina Huttová však vidí priestor napríklad pre riešenie otázky zdaňovania predajov majetkových a dlhových cenných papierov, ako aj na vydávanie a distribúciu podnikových dlhopisov s novým prvkom bezpečnostného agenta, ktorý by zabránil zlyhaniu emitenta pri plnení záväzkov z vydaných dlhopisov. Považuje to za dôležité najmä pre úspešné financovanie malých a stredných projektov.

Podľa jej slov asociáciu zaujíma a chce diskutovať aj o odstránení zbytočných administratívnych bariér pri šírení informácií poisťovní smerom ku klientom. V tejto súvislosti informačné formuláre, ktoré budú povinné od 1. januára 2022 jednoznačne hodnotí ako sumár irelevantných informácií.

Menej administrovania  

Odbúranie administratívnej záťaže a zabezpečenie kvalitnejšieho vzdelávania by radi prijali aj finanční agenti, čo by mohlo mať pozitívny efekt na výsledok ich práce s klientom. „Zníženie administratívnej záťaže by ušetrilo až 60 % času pri práci s klientom, pričom sprostredkovatelia by ho mohli viac využiť na hľadanie riešení v prospech klienta,“ opisuje expert na financie zo spoločnosti Ekofinancie Patrik Kunzo.

Zároveň tiež nevidí význam v nových tlačivách a informáciách pri podpisovaní zmlúv, keďže už v súčasnosti majú niektoré produkty viac ako dvesto strán a je nemožné, aby ich klient vedel objektívne vyhodnotiť.

Aj riaditeľ spoločnosti Partners Group SK pre produkty a compliance Peter Matovič si myslí, že novela zákona by mohla priniesť zmeny, ktoré by prispeli k zvýšeniu kvality agentov na finančnom trhu, a tým aj k spokojnosti klientov. No pridávanie ďalších formálnych požiadaviek podľa neho určite nie je tou správnou cestou.

„Bez ohľadu na vek by pomohlo niečo, čo je moderné, dostupné a zrozumiteľné. Napríklad edukačné videá a stránky, kde nie je len množstvo textu. V dnešnej digitálnej dobe sa stáva nutnosťou vizuálne znázornenie problematiky, bezplatné e-learningové kurzy a podcasty, kde sa vysvetlí téma jednoducho a na príkladoch,“ hovorí P. Matovič.

Čo bude s reguláciou odmien?

Hoci znenie novely zákona ešte nie je známe, okrem zvyšovania objektívnej zodpovednosti finančných agentov sprostredkovatelia predpokladajú, že by sa po novom mala regulovať aj výška ich odmien, a zároveň by sa mohla zamerať aj na aplikáciu konkrétnych riešení v praxi.

„Možné zmeny vyzerajú zaujímavo, ale keďže predošlé novelizácie zákona nepriniesli takmer žiadny praktický význam pre klientov a sprostredkovateľov, som voči nim skeptický. Nehovoriac o tom, že obmedzenie podnikateľského prostredia limitovaním odmien a provízií, je krokom späť,“ hodnotí P. Kunzo.

Príkladom môže byť opačný trend vo svete, ktorý je skôr naklonený trhovej regulácii, než sprísňovaniu podmienok. To znamená, že odmeny pre finančných sprostredkovateľov riadi trh, ktorý ich upravuje podľa aktuálnej situácie. Podobne, ako v prípade hypoték, u ktorých odmeny za posledný rok v niektorých prípadoch klesli aj o niekoľko desiatok percent.