Nováčikom medzi biliónovými spoločnosťami je Berkshire Hathaway Warrena Buffetta

Foto: Shutterstock

V najlepšej spoločnost

Firma sa vyšvihla do najlepšej spoločnosti na sklonku tohtoročného leta. Warren Buffett, inak chlapík s majetkom blížiacim sa k méte 150 miliárd dolárov, čo ho radí medzi najbohatších ľudí na svete, opäť raz urobil niekoľko majstrovských rozhodnutí, ktoré jeho spoločnosť katapultovali do spoločnosti najhodnotnejších firiem na svete.

V auguste 2024 sa podľa správy agentúry AP totiž zameral na uvoľnenie svojho podielu v Bank of America, keď len za posledný týždeň v tomto mesiaci predal skoro 25 miliónov akcií v hodnote takmer 1 miliardy dolárov, pričom od júla predal už 116 miliónov akcií tejto banky sídliacej v Charlotte v Severnej Karolíne.

Výsledkom bolo, že sa Buffettova spoločnosť dostala medzi firmy, ktoré svoju trhovú kapitalizáciu počítajú na úrovni biliónov dolárov. Aktuálne je na tom najlepšie viac ako trojbiliónový Microsoft prenasledovaný čipovým zázrakom Nvidiou. Za nimi nasledujú Apple, Saudi Aramco, Amazon, Meta, Alphabet, Tesla, a najnovšie aj Berkshire Hathaway.

Dlhodobo poráža výkonnosť trhu

Keď si chcete predstaviť, ako funguje Berkshire Hathaway, musíte mať na mysli, že pod jej krídlami sa nachádzajú desiatky ďalších firiem podnikajúcich najmä v oblasti poisťovníctva, priemyslu, energetiky, dopravy a služieb.

Spoločnosť má veľmi širokospektrálne vyskladané svoje investičné portfólio, ktorému sa vďaka tomu darí takpovediac za „každého počasia“. Neustále sa pritom vedú diskusie, či tento dnes už 94-ročný muž je moderným, alebo konzervatívnym investorom. Isté však je, že existuje niekoľko pravidiel, ktorých sa drží po celý svoj život. Okrem iného je zástancom dlhodobej držby aktív a investuje najmä do odvetví, ktorým rozumie.

Veštec z Omahy urobil aj niekoľko chýb

Buffett, prezývaný aj Veštec z Omahy, výrazne porážal výkonnosť trhu najmä v 60. a 90. rokoch minulého storočia. S nárastom jeho portfólia však bolo dosahovanie „nadvýkonnosti“ čoraz ťažšie. Napríklad v tomto roku prekonal index S&P 500 „len“ o 0,3 %, pričom podľa Saxo Bank dosiahol ročný výnos 10,6 %.

Napriek svojmu úspechu počas investorskej kariéry urobil aj viacero chýb. Napríklad v roku 2008 veľa stratil pri investovaní do americkej ropnej spoločnosti ConocoPhilips. Neskôr, keď nastala éra technologických firiem, stavil na IBM, ktorá však už bola na ústupe, a až neskôr sa preorientoval na rastúcu spoločnosť Apple. Chybou bolo aj to, že nekúpil akcie spoločností Amazon a Google pred tým, ako ich hodnota začala rásť.