Nová vyhláška ministerstva financií skomplikuje život klientom poisťovní. Je nepresná a mätúca

Foto: Shutterstock

Pôvodne chceli regulovať odmeny sprostredkovateľom

Na nových formulároch, ktoré klientom prinášajú informácie o krytí rizík, jednotlivých nákladoch, daňových a odvodových povinnostiach poisťovateľa či ďalších zložkách poistného, začalo Ministerstvo financií SR pracovať už v januári 2019.

Publikovaná vyhláška č. 233/2021 Z. z. vychádza zo splnomocňovacieho ustanovenia v § 70 ods. 14 zákona o poisťovníctve, podľa ktorého sa má klientovi poskytnúť jednoznačným, presným a zrozumiteľným spôsobom informácia o jednotlivých zložkách poistného. Pôvodným cieľom však bola ochrana spotrebiteľa tým, že štát bude zákonom regulovať odmeny sprostredkovateľov spojené s distribúciou finančných služieb.

Podľa slov generálnej riaditeľky SLASPO Jozefíny Žákovej boli poisťovne aj banky po rozsiahlejších diskusiách s touto reguláciou odmeňovania uzrozumené. „No na základe tlaku ďalších dotknutých subjektov sa namiesto regulovania odmien sprostredkovateľov zaviedla povinnosť pre poisťovne zverejňovať jednotlivé zložky poistného. Z nich sa však absolútne nedá vyčítať výška provízie,“ približuje J. Žáková.

Formuláre majú viacero nedostatkov

Návrh vyhlášky bol ešte v roku 2019 za predchádzajúcej vlády predložený do medzirezortného pripomienkového konania s tým, že bol vystavený množstvu zásadných pripomienok, ktoré neboli za bývalej vlády doriešené.

„Rozporové konanie na prvom stupni nebolo ukončené a rozporové konanie vyššieho stupňa vôbec neprebehlo. Náhle posunutie tohto sporného návrhu na podpis ministrovi po dvoch rokoch nečinnosti vnímame ako rozpor s deklarovaným úsilím súčasnej vlády o transparentnú legislatívu,“ vysvetľuje J. Žáková. Asociácia navyše upozorňovala na to, že nielen pri tvorbe formulára poisťovňami, ale aj pri jeho aplikácii v praxi budú nevyhnutne vznikať problémy a nedorozumenia.

SLASPO vo svojich stanoviskách k návrhu vyhlášky viackrát definovala konkrétne nedostatky. Ide napríklad o vysvetlivky, ktoré sú podľa nej mätúce a obsahujú nepresné, nejednoznačné a nezrozumiteľné informácie. Niektoré informácie sú totiž relevantné len v momente uzavretia zmluvy, iné sú zase nepresné s ohľadom na predpísaný obsah jednotlivých riadkov formulárov.

„Hoci vyhláška na prvý pohľad evokuje nepopierateľnú snahu štátu chrániť spotrebiteľa pred nesprávnym rozhodnutím, je koncipovaná tak nešťastne, že výsledok je v priamom rozpore so zákonom,“ hovorí J. Žáková.

Ministerstvo pripomienky nevzalo do úvahy

Názory a komentáre odborníkov k návrhu vyhlášky Ministerstvo financií SR v konečnom dôsledku nijako nezohľadnilo. „Ministerstvo malo vyhlášku pripraviť už v roku 2019, pretože platnosť novely zákona o poisťovníctve je od 1. januára 2020. Napriek tomu, že vyhláška mešká rok a pol, neprebehla relevantná diskusia medzi Ministerstvom financií SR a ostatnými účastníkmi dotknutých strán, pričom ministerstvo nevzalo do úvahy žiadne pripomienky SLASPO ani Asociácie finančných sprostredkovateľov (AFISP),“ tvrdí predseda predstavenstva AFISP Martin Lancz.

Vyhláška navyšuje poisťovniam náklady

Ďalším problémom podľa SLASPO je, že návrh vyhlášky, ktorý bol predložený na definitívne schválenie, sa dokonca významne líši od návrhu, ktorý bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, a vykazuje právne, vecné aj procedurálne chyby.

„Poisťovací sektor sa nebráni transparentnému informovaniu klientov. Vyhláška však zbytočne zvyšuje náklady na informácie bez primeranej hodnoty a znevýhodňuje nás voči ostatným subjektom na spoločnom európskom trhu,“ dopĺňa J. Žáková.

Dodatočné náklady zaplatia klienti

Nespokojnosť s novou vyhláškou prejavili aj poisťovne. „Znenie vyhlášky analyzujeme a budeme sa pripravovať na jej implementáciu. Tá si vyžiada nemalé náklady na úpravu existujúcich systémov poisťovne, čo, samozrejme, bude musieť zaplatiť klient,“ približuje generálny riaditeľ Colonnade poisťovne Marian Bátovský.

Zároveň dodáva, že vyhlášku v súvislosti s neživotným poistením považuje za nešťastnú a vo vzťahu k celému poisťovaciemu sektoru dokonca za diskriminačnú.

Ako nevýhodu pre klientov vidí okrem nákladov aj nepriehľadnosť celkového procesu predzmluvných povinností, ktoré majú poisťovne a finanční agenti voči klientom už teraz. „Myslíme si, že základným problémom je nízka finančná gramotnosť spotrebiteľov v oblasti komerčného poistenia,“ dodáva M. Bátovský s tým, že zahlcovanie klientov ďalšími informáciami zrejme situáciu nijako nezlepší.

Formuláre rozhodovanie klientovi neuľahčia

Na obsahovú stránku formulárov reaguje člen predstavenstva poisťovne Uniqa Martin Rotkovský: „Metodika opísaná vo vyhláške je evidentne pripravená bez znalosti produktov a formulovaná veľmi všeobecne, takže jej výklad bez samoregulačného zjednotenia zo strany poisťovní nebude jednotný, a teda pre klienta mätúci.“

Podľa neho by jednotlivé zložky poistného mohli pre klienta síce predstavovať zaujímavé informácie, ale pri rozhodovaní sa pre jednu alebo druhú poisťovňu mu situáciu nijako neuľahčia.

„Pri poistení je pre klienta dôležité krytie rizika a cena poistného, ktorú za krytie zaplatí. Pri dvoch poistkách za rovnaké poistné je pre klienta výhodnejšia poistka s vyšším krytím. V takomto prípade rozdelenie poistného na nákladové časti môže byť pre klienta mätúce, pretože nevie relevantne vyhodnotiť, čo to pre neho z hľadiska krytia znamená,“ vysvetľuje M. Lancz.

Kontraproduktívne informácie pre klientov

Na vyhlášku reaguje aj majiteľ a riaditeľ spoločnosti Macula poisťovacie služby Dušan Macula: „Rozumiem úprimnej snahe štátnych orgánov a regulátora o transparentnosť s cieľom poskytnúť klientom všetky užitočné informácie potrebné pre svoje rozhodnutia. Som však presvedčený o tom, že také množstvo informácií a požadovaných dokumentov, ktoré sú im už teraz predkladané v procese finančného sprostredkovania, klienti nie sú schopní vnímať a vyhodnocovať. V konečnom dôsledku je to pre ich potreby kontraproduktívne.“

Podľa jeho názoru ide o ďalšie skomplikovanie dojednania zmluvy. Moderná doba by si žiadala zjednodušovanie aj v dojednávaní poistení, nie vytváranie nových komplikovanejších spôsobov. „Klienti navyše môžu mať z takéhoto preregulovaného procesu, pri ktorom majú podpisovať množstvo dokumentov pre ich vlastnú ochranu, pocit falošného bezpečia. V konečnom dôsledku sa im potom ani nevenujú a odpútava to ich pozornosť od podstatných náležitostí zmlúv,“ dodáva.

„Vyhláška neprinesie pre klienta žiadne relevantné informácie. Doslova to považujeme za byrokratický nezmysel roka v našom sektore,“ uzatvára M. Lancz.