Foto: Freepik

Výrazne podporovanou skupinou v štáte sú seniori

„Kľúčové z pohľadu našich analytikov a odborníkov bude nájsť rovnováhu medzi nevyhnutným znižovaním deficitu a stabilizovaním verejného dlhu a významnými výdavkami pre podporu dôležitých investičných projektov,“ konštatuje šéf Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy.

Výzvou pre súčasnú vládu je podľa neho tiež prehodnotenie výdavkov pre vybrané skupiny obyvateľov, pričom čísla ukazujú, že výrazne podporovanou skupinou sú seniori, chýba pritom vyváženosť s mladými rodinami či ľuďmi, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v sociálnej pasci.

Ako sa vyvíja deficit verejnej správy

Analytici NKÚ pripomínajú, že podľa rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 sa vláda v tomto roku zaviazala znížiť deficit na 5,97 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vychádzali pritom z predpokladu, že deficit za rok 2023 bude na úrovni 6,52 % HDP.

Podľa návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2023 však dosiahol deficit v minulom roku 4,9 % HDP, a teda zámer znížiť deficit v tomto roku o 0,5 % zostáva zatiaľ nenaplnený. Očakáva sa, že celkový deficit slovenskej verejnej správy v tomto roku bude podľa aktuálnych prognóz na úrovni 7,7 miliardy eur, čo predstavuje 5,85 % HDP.

Výdavky na predčasné dôchodky narástli o 289 %

V súvislosti s dôchodkovým systémom tiež zdôrazňujú, že v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa čerpanie zdrojov určených na dôchodkový systém zvýšilo o takmer miliardu eur a pre tento rok nebude rozpočtovaný transfer finančných prostriedkov na úrovni 1,6 miliardy eur dostatočný, keďže za prvých šesť mesiacov tohto roka sa z neho minulo už 81 %.

Zámerom pritom bolo zabezpečiť rezervu finančných prostriedkov pre zachovanie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne. Výdavky na starobné dôchodky v prvom polroku 2024 presiahli 4,7 miliardy eur a medziročne sa zvýšili o 17 %. Výrazne narástli aj výdavky na predčasné starobné dôchodky, medziročne až o 289 %, ktoré za prvých šesť mesiacov tohto roka dosiahli takmer 239 miliónov eur. 

Zaostávame aj v čerpaní prostriedkov z EÚ

Ako problematické sa podľa NKÚ ukazuje aj čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. V prvom polroku tohto roku boli čerpané na úrovni približne 92 miliónov eur, čo je 7,6 % z rozpočtovanej sumy. Do konca roka tak zostáva vyčerpať ešte 1,1 miliardy eur. Podľa údajov Ministerstva financií SR však má dôjsť k zintenzívneniu čerpania, ktoré sa odhaduje až na 1,5 miliardy eur.

Nedostatočné je podľa úradu aj čerpanie eurofondov z nového programového obdobia 2021 až 2027. Do polovice tohto roka bolo z Programu Slovensko vyhlásených 152 výziev v objeme 5,7 miliardy eur, no čerpanie k tomuto termínu predstavuje len 284,5 milióna eur, čo je iba 2,3 % z celkovej alokácie.

„Prvým finančným míľnikom je koniec roka 2025, keď bude potrebné vyčerpať prostriedky v minimálnej výške 1,5 miliardy eur. Vzhľadom na menej ako 14-percentnú mieru plnenia plánu čerpania je zrejmé, že ak nedôjde k dynamizácii čerpania, hrozí riziko prepadu časti alokácie,“ varuje Ľ. Andrassy. Preto je podľa neho dôležité, aby vláda spustila krízový manažment a na mesačnej báze vyhodnocovala plnenie časových, finančných aj manažérskych míľnikov čerpania eurofondov.