Nepoctiví dlžníci zneužívajú osobné bankroty na oddleženie sa

Foto: Shutterstock

Osobný bankrot nemá slúžiť na odpúšťanie dlhov

Na Slovensku je extrémne vysoký podiel bankrotov, z ktorých veritelia nezískajú ani euro. „Toto je dôsledok toho, že na Slovensku systém osobného bankrotu úplne rezignoval na preventívnu a edukačnú funkciu a je využívaný len ako nástroj na takmer nekontrolované odpúšťanie dlhov,“ dodáva prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS) Martin Musil.

Veritelia však môžu iniciovať zrušenie oddlženia, ak predpokladajú pri oddlžení nepoctivý zámer. Na Slovensku už existujú rozhodnutia súdov pri žalobách o zrušenie oddlženia, ktoré zdôrazňujú osobnú zodpovednosť dlžníkov za svoje konanie a poukazujú aj na povinnosť dlžníkov vynaložiť úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností.

Ako to niekedy vyzerá v praxi

Členovia ASINS napríklad evidujú aj prípad oddlženého manažéra s čistým mesačným príjmom nad 2-tisíc eur. Pred súdom argumentoval, že si zaslúži odpustenie dlhov, lebo z mesačného platu si potrebuje platiť nájom domu vo výške tisíc eur mesačne, aby jeho deti mali dostatok priestoru.

Čoraz viac sa však začínajú objavovať rozhodnutia súdov, ktoré dlžníkom s nepoctivým úmyslom, prípadne tým, ktorí ani nemajú „záujem riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností“, oddlženie neumožnia.

„Ako najväčší problém vnímame fakt, že pri zrušení oddlženia musí nepoctivý zámer dlžníka preukazovať sám veriteľ, ktorý nemá kompetencie a ani možnosti na zistenie jeho príjmu a majetku. Preto najmä v prípadoch, keď dlžník žiada o úplné oddlženie a veriteľovi neuhradil žiadnu časť dlhu, by sme navrhovali, aby dôkazné bremeno pri preukazovaní poctivého zámeru bolo na samotnom dlžníkovi,“ dodáva prezident asociácie.