NBS: Vzdelaný spotrebiteľ je menej zraniteľný aj v oblasti financií

Foto: Shutterstock

Ako veľmi ne/rozumieme financiám?

Finančná gramotnosť na Slovensku nie je na primeranej úrovni. Vyplýva to z pozorovania prehľadov exekúcií, zadlžovania sa populácie a správania sa sťažovateľov. Prieskum od spoločnosti Intrum ešte v minulom roku zistil, že hoci sa finančné vzdelanie na Slovensku medziročne zlepšilo, podiel tých, ktorí sa nedokážu adekvátne postarať o svoje financie, je stále príliš vysoký.

Svoje schopnosti preceňujú najmä mladší spotrebitelia. Na jednej strane tvrdili, že sa vo financiách vyznajú, praktické zručnosti s tým však nekorešpondovali. Iba polovica mladých dokázala správne definovať základné finančné pojmy.

Podľa prieskumu OVB Allfinanz a agentúry 2muse v roku 2020 dosiahli Slováci priemerný výsledok 62 bodov zo sto. Podľa výsledkov prieskumu len štvrtina opýtaných má pripravený plán sporenia na dôchodok.

Zlý stav naznačujú aj čiastkové prieskumy – zisťovanie o finančnej situácii a spotrebe domácností, štúdia Financial literacy around the world a Slovenský prieskum investičného správania. Na situáciu upozorňuje tiež Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej Stratégii finančnej gramotnosti. Napriek realizácii týchto čiastočných prieskumov chýba na Slovensku systematické testovanie dospelej populácie.

Stúpa zadlženosť aj vek dlžníkov

Nedostatočná finančná gramotnosť môže zvyšovať riziká pre bežného spotrebiteľa. Patrí sem napríklad aj riziko rastu zadlženosti. „Trendom na Slovensku je rýchlo sa zvyšujúce zadlžovanie obyvateľstva úvermi na bývanie. Za rok 2018 bolo zaznamenané zrýchlenie rastu výšky individuálneho úveru na bývanie medziročne o 22 až 27 %,“ píše sa v Stratégii finančnej gramotnosti NBS.

Druhým problémom je zvyšovanie veku dlžníkov v čase splatnosti úveru na bývanie. Riziká sú vo výraznom obmedzení priestoru na zníženie splátok formou predĺženia splatnosti úveru napríklad v prípade finančných ťažkostí klienta. Rast zadlženosti domácností je v posledných rokoch najvyšší v strednej a východnej Európe.

Ekonomickú stabilitu definuje aj objem úspor, ktoré obyvateľstvo má, a v prípade krízy ich môže použiť. „Slovenské domácnosti zaostávajú za Európou v objeme a štruktúre finančných úspor,“ upozorňuje centrálna banka. Domácnosti nemajú veľké finančné aktíva, ale majú majetok koncentrovaný v domoch a v bytoch. Nízky stav úspor vo finančných aktívach oslabuje ich schopnosti čeliť prípadným ekonomickým alebo finančným šokom.

Klient, ktorý nerozumie financiám

Medzi výrazné riziká patrí aj starnutie populácie. Demografický vývoj nepriaznivo vplýva na nedostatočnú tvorbu čistých finančných aktív. Úspory by mali slúžiť na zabezpečenie v dôchodkovom veku a ich úroveň by mala zabezpečiť dostatočný životný štandard.

Špecifikom je však rast zadlženosti vyšších vekových skupín. Najväčším bremenom sú spotrebiteľské úvery a v najbližších rokoch to budú aj hypotéky. Centrálna banka aktuálne upozorňuje na nárast podielu úverov, pri ktorých jeden alebo obaja dlžníci prekročia 70-tku v čase splatnosti úveru.

Nové riziká prinášajú aj nové technológie – finančné technológie (fintech). Spotrebitelia majú k dispozícii množstvo rôznorodých finančných služieb, no ak nerozumejú finančným službám, môžu robiť nesprávne rozhodnutia.

Ako zlepšiť finančnú gramotnosť

Riziká, ktoré prináša finančný trh, sa dajú zvrátiť aj vzdelávaním populácie vo finančnej oblasti. „NBS vníma finančnú gramotnosť ako jedno zo svojich dôležitých poslaní na podporu stability finančného trhu a ochrany spotrebiteľa, preto sa snaží úzko spolupracovať s ministerstvom školstva. Cieľom oboch inštitúcií je vzdelaný, a teda menej zraniteľný spotrebiteľ,“ komentuje centrálna banka.

Cieľom je formálne vzdelávanie mládeže a žiakov, následne neformálne vzdelávanie dospelých. NBS spustila aj projekt 5peňazí zameraný na mládež, ktorý zahŕňa tiež vysoké školy a poskytuje rady aj dospelým v rôznych životných situáciách.