NBS predpokladá, že inflácia na Slovensku v roku 2023 vyskočí na 10 až 14 %

Foto: NBS

Dobré správy sa už minuli

„Dobré správy sa nám už dávno minuli. Tretí rok žijeme v prognostickom pekle. Máme za sebou dva roky kovidových vĺn, stúpajúcu infláciu a do toho prišiel vojenský konflikt v bezprostrednej blízkosti našich hraníc. To všetko je spojené s obrovskom neistotou,“ takto rámcuje súčasnosť guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.

Podľa jeho slov, v súčasnosti zrejme neexistujú analytici, ktorí by s podobnou situáciou mali osobnú skúsenosť, ktorú by mohli zužitkovať pri tvorbe prognóz na bližšie či vzdialenejšie obdobie. Napriek tomu centrálna banka vytvorila tri scenáre ekonomického vývoja – miernejší vojnový, dramatický a bezvojnový scenár, ktoré modelujú vývin ekonomickej situácie v nasledujúcich mesiacoch.  

Pripravme sa na dvojcifernú infláciu

„Priemernú infláciu v tomto roku predpokladáme na úrovni 8 %. V nasledujúcom roku by mala rásť, pričom index spotrebiteľských cien by sa mal pohybovať v rozpätí od 10 do 14 %. Takýto nárast bude znamenať zásadný pokles reálnych miezd,“ uvádza ďalej guvernér NBS s tým, že hlavnou príčinou je očakávaný vývoj cien energií, ktoré vojna na Ukrajine ženie smerom nahor. Zároveň však dodáva, že problém s cenami energií by sme tu mali bez ohľadu na vojnový konflikt za našou východnou hranicou.

K pomalšiemu ekonomickému rastu Slovenska prispeje aj slabnúca kúpyschopnosť obyvateľstva a opätovné zhoršenie situácie v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch v priemysle. Navyše ekonomická aktivita sa utlmí v dôsledku výpadku obchodu s Ruskom a Ukrajinou. Export do týchto krajín síce nie je pre Slovensko nosný, ale import, najmä ropy a zemného plynu, je pre nás kľúčový.

Všetky tieto faktory podľa očakávaní NBS prispejú k oslabeniu ekonomického rastu Slovenska. Spomalenie rastu bude závisieť od dĺžky trvania vojenského konfliktu na Ukrajine, respektíve od toho, ako rýchlo sa ho podarí ukončiť. Bez ohľadu na to, centrálna banka v roku 2023 predpokladá, že dôjde k prepadu osobnej spotreby obyvateľstva.

Straty sa počítajú v miliardách eur

„Naša ekonomika sa bude hýbať medzi 2 až 3 %. Pri horšom scenári by sa ekonomický rast mohol aj zastaviť. V našom prípade by následky vojny mohli stáť Slovensko medzi 4 až 7 miliardami eur, čo v praxi predstavuje 4 až 7 % hrubého domáceho produktu,“ dodáva P. Kažimír.

Okrem pribrzdenia ekonomiky bude na vývoj verejných financií vplývať aj príchod utečencov z Ukrajiny a potreba poskytnúť im útočisko, živobytie a prístup k verejným službám. Vzhľadom na demografickú štruktúru utečencov pravdepodobne len pomerne malá časť z nich aktívne vstúpi na trh práce. Na druhej strane začlenenie čo najväčšieho počtu ukrajinských utečencov do pracovného procesu predstavuje veľkú príležitosť pre slovenský trh práce, ktorý trápi v mnohých oblastiach akútny nedostatok pracovnej sily.

Pozor na zraniteľné skupiny obyvateľov

„Prudký nárast cien energií a potravín bude osobitne ťažko doliehať na niektoré zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú ľudia v hmotnej núdzi, osamelí dôchodcovia, mnohopočetné rodiny alebo rodiny s jedným dospelým. Adresná pomoc z verejného rozpočtu by bola nielen dôležitým sociálnym opatrením na zmiernenie následkov rastu cien, ale znamenala by aj stimul pre slabnúci dopyt v ekonomike,“ myslí si viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.

Podľa jeho slov má slovenská vláda v rukách nástroje fiškálnej politiky, ktorými môže zmierniť tlak na sociálne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Ako uviedol ďalej, predikcia inflácie na tento a najmä budúci rok je vysoká, no on už nepredpokladá jej ďalší dramatický nárast. „Ak bude index spotrebiteľských cien aj naďalej rásť, tak predpokladám, že to nebude skokovo, ale skôr nabaľovaním sa,“ dodal na záver.