Foto: shutterstock

Predajná plocha obchodov je štvornásobne väčšia aj vďaka nákupným centrám

V súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností, kde a ako nakupovať. Podľa údajov Štatistického úradu SR predajná plocha obchodov v roku 2018 predstavovala 3,68 milióna m². Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,68 m² z plochy obchodu.

Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, respektíve v čase vzniku Slovenskej republiky. V roku 1993 totiž predajná plocha obchodov bola štvornásobne menšia ako teraz, a to vo výmere 0,93 milióna m². Na jedného obyvateľa našej krajiny tak pripadalo v tých časoch iba 0,18 m² z plochy obchodu.

Dôvodom zmeny je, že koncom deväťdesiatych rokov začali na Slovensku pôsobiť zahraničné reťazce, ktoré náš trh obchodov postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety. Neskôr k nim pribudli nákupné centrá.

Zo svojich platov si dnes môžeme dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb

„Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v roku 2007,“ hovorí analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

Podľa nej takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine.

Ako uviedla ďalej, v súčasnosti zarábame v priemere reálne o 30 % viac ako v roku 1989. Slováci si dnes zároveň môžu dopriať viac luxusnejších tovarov a služieb ako pred tromi dekádami.

V minulom režime „byť bez práce“ takmer neexistovalo, no začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy pred desiatimi rokmi. Vlani však dosahovala miera nezamestnanosti na Slovensku historicky najnižšie úrovne (pod 6 %) a ani koronakríza s ňou zatiaľ veľmi nezamávala (v súčasnosti 7,4 %).

Na kúpu väčšiny potravín, oblečenia či techniky dnes pracujeme menej

Na nákup väčšiny potravín nám dnes stačí odpracovať kratší čas ako kedysi. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Menej času strávime v práci aj kvôli nákupom mliečnych výrobkov, rozdiely však už nie sú natoľko markantné.

Na kúpu chleba dnes však musíme odpracovať o niekoľko minút viac ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes pre Slovákov aj oblečenie a obuv. Kým kúpa lodičiek stála ženu v revolučných rokoch takmer dva dni strávené v práci, dnes je to v priemere iba niečo cez jeden pracovný deň.

Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 8-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na zaobstaranie si LCD televízora. Ak sme si pred tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.

„Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2020 na úrovni 1 087 eur) a cien konkrétnych produktov môžeme zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti,“ uzatvára E. Sadovská.