Foto: Shutterstock

Podľa Štatistického úradu SR sa ceny potravín v septembri znížili o 0,5 %. Ovplyvnili to najmä nižšie ceny ovocia o 1,6 %, chleba a obilnín o 1,5 %, zeleniny (vrátane zemiakov) o 0,7 %, mlieka, syrov a vajec o 0,5 %, olejov a tukov o 0,3 %.

Klesá cena vajec a masla, drahší je cukor a bravčové mäso

„Ak sa pozrieme na priemerný nákup, ktorý vyjde na zhruba 24 eur, v nákupnom košíku máme lacnejšie mliečne výrobky, ale medziročne si priplácame napríklad za jablká, a to až o 14,5 %, ako aj za bravčové výrobky, ktoré medziročne zdraželi najviac. Podpísal sa pod to africký mor ošípaných, ktorý zdecimoval farmy po celom svete a zvýšil dopyt po bravčovom mäse z Európy, pričom spotrebitelia rastúce ceny bravčoviny pociťujú už od minulého roka,“ konštatuje ekonomická analytička spoločnosti FinGo.sk Lenka Buchláková.

Postupne klesá cena vajíčok. Za 10-kusové balenie zaplatíme v priemere 1,49 eura. Zlacnela polohrubá múka či šunková saláma a výrazne zlacnel tvaroh, maslo a zemiaky. Kilo zemiakov aktuálne vyjde na  0,67 eura.

Gazdinky, naopak, nepoteší zdražovanie cukru. Na svetových trhoch sa jeho ceny dostali najvyššie za posledné tri roky. Dôvodom je výrazné zníženie produkcie cukru v Indii, ktorá je jeho najväčším producentom na svete. Kilo kryštálového cukru sa u nás predáva v priemere za 0,73 eura, čo predstavuje medziročný nárast o vyše 7 %.

Ceny potravín ovplyvnilo aj predzásobovanie sa

„Tento rok ovplyvňuje ceny potravín pandémia koronavírusu a s ňou súvisiace opatrenia. Počas prvého lockdownu bola obmedzená medzinárodná doprava, čo tiež malo vplyv na ceny dovážaných potravín. Na ceny tlačilo aj výrazné predzásobenie sa obyvateľstva. Stále však platí, že ceny potravín ovplyvňuje najmä úroda, ktorá je závislá od počasia, ďalej náklady na prácu, ako sú príplatky za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky, spracovanie surovín či prepravné a iné náklady. Všeobecne platí, že slabšia úroda znamená následne vyššie ceny,“ vysvetľuje L. Buchláková.

Mnohé sektory trpeli na jar kvôli obmedzeniam medzinárodného obchodu. Úradovali však aj iné okolnosti, napríklad nepriaznivé počasie. Najmä pestovatelia ovocia a zeleniny prišli o sezónnych pracovníkov z tretích krajín, ktorí pre zavreté hranice nemohli pricestovať. Zároveň mnohí z domácich pestovateľov ostali na OČR-kách so svojimi deťmi. Podobné problémy mali nielen slovenskí, ale aj zahraniční producenti, čím sa navyšovala cena domácich aj dovážaných potravín. Cenu zeleniny aktuálne  znižuje jej lepšia domáca úroda.

„Výrazné predzásobovanie sa oslablo, a to aj napriek príchodu druhej vlny koronavírusu. Slováci sa totiž počas prvej vlny presvedčili, že slovenskí obchodníci na vzniknutú situáciu reagujú navyšovaním zásob základných trvanlivých potravín. Zvýšený dopyt preto neohrozil dostupnosť jednotlivých výrobkov. Pokiaľ v niektorom obchode nie je krátkodobo nejaký druh tovaru, je to tým, že väčšina obchodov nemá vlastné sklady, ale sú zásobované priebežnými rozvozmi z centrálnych skladov,“ dopĺňa L. Buchláková.

Popri cene je dôležitá aj bezpečnosť nakupovania

Správanie sa Slovákov v obchodoch sa však zmenilo. Mnohí ľudia prešli na nakupovanie cez internet, ktoré pre nich predstavuje väčšiu istotu, pretože v kamenných obchodoch existuje väčšie riziko nakazenia sa koronavírusom. Mnohé položky, ako napríklad elektronika, sú často lacnejšie, ak ich nenakupujeme priamo, ale cez internet.

Novodobým fenoménom je kúpa potravín online, čo si doteraz Slováci podľa rôznych prieskumov nevedeli predstaviť. Koronakríza spôsobila, že už nepotrebujú tovar chytiť či ovoňať. Dôležitejšia pre nás  v súčasnosti je bezpečnosť pri nakupovaní.