Foto: AFISP medzinárodný workshop

To, či sa na Slovensku podarilo zrovnoprávniť jednotlivé distribučné kanály, hodnotí samotné ministerstvo financií (MF SR) opatrne. „Pre MF SR boli kľúčové domáce úpravy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe v SR a predmetná novela ju taktiež obsahovala, napríklad inštitucionálne, a procesné podchytenie osobitného finančného vzdelávania, zrušenie rôznych výnimiek z odbornej spôsobilosti, ktoré narúšali celkový systém, zmeny v odbornej spôsobilosti, úprava procesu pri vydávaní povolení pre samostatných finančných agentov a podobne,“ hovorí rezort s tým, že nevylučuje ďalšie úpravy zákona. „Na základe uvedených skutočností MF SR bude vývoj v oblasti sprostredkovania pozorne sledovať a následne vyhodnotí, či sú aplikované správne a či bude potrebné zo strany MF SR legislatívne zasiahnuť,“ upozorňuje.

Okrem toho upozorňuje, že smernica IDD stále iba nabieha. „V prvom rade je potrebné upozorniť, že novela č. 282/2017, ktorou sa menil zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, síce nadobudla účinnosť 23. februára 2018, no obsahuje aj viaceré prechodné ustanovenia, z ktorých posledné uplynie až v roku 2025. Rovnako dôležité boli vykonávacie nariadenia, ktoré sa však nestihli vydať v pôvodne plánovaných termínoch a posunuli reálnu celoeurópsku aplikáciu IDD. Rovnako praktická aplikácia jednotlivých zmien a následné detekovanie prípadných nedostatkov zo strany NBS si vyžiadali svoj čas,“ hovorí rezort.

Slovensko bolo na IDD pripravené v predstihu

Slovenská legislatíva upravuje finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo predovšetkým zákonom 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Tento zákon bol už v roku 2009 koncipovaný tak, že v mnohých ohľadoch bolo pre Slovensko prijatie smernice IDD relatívne hladké. Na konferencii AFISP medzinárodný workshop sa experti zhodli na tom, že Slovensko v mnohých prípadoch len upravovalo legislatívu, ktorá tu už existovala.

Napriek tomu je príkladom situácia okolo zmluvy o poistení pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva. Agenti musia nahlasovať Národnej banke Slovenska (NBS) okrem uzavretia poistnej zmluvy aj každú platbu poistného.

„Na Slovensku nám pribudlo oveľa viac povinností, ako vyžaduje európska smernica. My sme už dávno pred príchodom IDD mali väčšinu z jej požiadaviek zavedených v zákone, a to už od roku 2009, keď sa prijal zákon o plošnej regulácii finančného sprostredkovania,“ podotkol predseda predstavenstva Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) Martin Lancz.

„Riešili sme tak niektoré technické spresnenia, nemuseli sa napríklad vytvárať nové inštitúty podľa požiadaviek IDD, ako to museli urobiť v Maďarsku či Česku. Slovensko bolo na IDD pripravené,“ hovorí Martin Lancz.

Podobne situáciu pred príchodom IDD hodnotí aj ministerstvo financií. „Čo sa týka zrovnoprávnenia jednotlivých distribučných kanálov, tak v princípe takýto režim v SR existoval aj pred transpozíciou smernice, keďže zamestnanci prichádzajúci do styku s neprofesionálnym klientom museli napr. spĺňať požiadavky na základný stupeň odbornej spôsobilosti a rozsah informácií poskytovaných o poistnom produkte bol zhruba rovnaký,“ hovorí.

Súhlasí s ním aj NBS. „Treba povedať, že Slovensko predbehlo Európu a naša národná legislatíva už aj pred 23. februárom 2018 obsahovala viacero aspektov európskej regulácie,“ upozorňuje NBS.

Smernica IDD podľa NBS najviac ovplyvňuje distribúciu investičných poistiek. „Zmeny sa najviac dotkli distribúcie investičných produktov založených na poistení. Išlo najmä o prehlásenie o vhodnosti konkrétneho finančného produktu, ale aj požiadaviek na vyhodnocovanie rizikového profilu klienta a vyhodnotenia schopnosti klienta znášať straty. Bolo potrebné upraviť vnútorné procesy u finančných agentov a s tým späté investície do úprav informačných a kontrolných systémov,“ hovorí NBS.

Ochrana spotrebiteľa

Napriek rozdielom medzi distribučnými kanálmi je cieľom smernice rovnaká úroveň ochrany spotrebiteľa. Na Slovensku existuje takzvaný profesionálny a neprofesionálny klient. Ochrana spotrebiteľov sa podľa agentov v mnohých prípadoch rozšírila aj na podnikateľské subjekty, veľké spoločnosti.

Klient však vo všeobecnosti môže počítať s vyššou úrovňou ochrany. „Klient je vďaka predzmluvným informačným požiadavkám viac informovaný, a tým aj viac chránený,“ hovorí NBS.

Prísnejšie podmienky však neviedli k tomu, že by sa klienti sťažovali na porušenia svojich práv. Od 23. februára minulého roku podnety nepribúdajú. „Podnety od spotrebiteľov v tejto oblasti zatiaľ nemáme, keďže od zavedenia pravidiel prešiel relatívne krátky čas,“ hovorí NBS.

Prax však ukazuje, že klienti môžu mať problém spracovávať informácie, ktoré od agentov dostávajú. NBS totiž pripúšťa, že klient dostáva až príliš veľa informácií. „Naďalej sa budeme musieť zaoberať schopnosťou klienta pochopiť podstatné informácie pre jeho rozhodnutie o uzavretí zmluvy o finančnom produkte. Klient je zahltený dokumentáciou a informáciami. Výsledkom je opačný efekt, keď klient iba mechanicky preberie dokumenty a nezamýšľa sa nad ich obsahom,“ uvádza NBS.

Dôraz na finančné vzdelávanie

Veľkou témou pri preklápaní smernice IDD bolo osobitné finančné vzdelávanie sprostredkovateľov a poradcov. Poskytujú ho len registrované subjekty a presnejšie sa upravila jeho podoba. Vplyv tohto opatrenia je však zatiaľ nejasný. „Z pohľadu NBS je dôležité neustále zvyšovanie odbornosti a profesionality v oblasti finančného trhu. Vyhodnotenie prínosov zavedenia tohto systému si vyžaduje dlhšie časové obdobie,“ hovorí NBS.

Zároveň však hovorí, že smernica IDD priniesla pozitíva. „Už teraz však môžeme povedať, že smernica potvrdila dlhodobý trend zvyšovania profesionality pri distribúcii finančných produktov prostredníctvom odborne zdatných osôb, ako aj zvyšovania požiadaviek na informovanosť klienta,“ dopĺňa.

MF SR hovorí, že vytvorenie registra poskytovateľov bola nevyhnutnosť. „Vo väčšine vyspelých trhových ekonomík je oblasť finančného vzdelávania pre sprostredkovateľov riešená prostredníctvom napríklad stavovských organizácií, asociácií a podobne, ktoré majú vypracované veľmi komplexné a dlhodobé procesy vzdelávania, často porovnateľné napríklad so štúdiom na vysokej škole, ktoré sú všeobecne uznávané a akceptované. Keďže v Slovenskej republike neexistovali pre subjekty poskytujúce takéto vzdelávanie žiadne podmienky, bolo MF SR nútené pristúpiť k stanoveniu všeobecných požiadaviek, ktoré musí poskytovateľ osobitného finančného vzdelávania spĺňať,“ uvádza MF SR. „Ministerstvo financií SR tak chápe súčasné nastavenie poskytovania osobitného finančného vzdelávania ako prvý krok na ceste k plne profesionálnemu a kvalitnému vzdelávaniu,“ dodáva.

Smernica IDD: Prehľad najdôležitejších zmien na Slovensku

1. Osobitné finančné vzdelávanie 

• vznikol register poskytovateľov osobitného finančného vzdelávania. 
• zmenila sa časová výmera osobitného finančného vzdelávania: ročne musí agent absolvovať od 7 do 20 hodín osobitného finančného vzdelávania ročne. 
• predtým bola stanovená povinnosť absolvovať raz za štyri roky od 5 do 20 hodín vzdelávania. 

2. Posudzovanie klientov

• investičné produkty je potrebné pravidelne raz ročne  prehodnocovať.
•  úlohou distribútora je získavanie informácií o klientovi a odporúčanie stratégie.

3. Sankcie

• okrem iných novela zvýšila pokutu za pochybenia  v prípade právnickej osoby až do 5 000 000 eur  alebo do výšky 5 % celkového ročného obratu podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky alebo až do výšky dvojnásobku sumy ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo v dôsledku porušenia
• v prípade fyzickej osoby sa sankcie zvýšili do výšky 700 000 eur alebo až do výšky dvojnásobku sumy ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo v dôsledku porušenia, ak je možné ich určiť.
• pôvodne platilo, že NBS môže uložiť  samostatnému finančnému agentovi alebo finančnému poradcovi pokutu do výšky 200 000 eur.  

4. Limit poistenia zodpovednosti agenta

• limit poistného plnenia musí byť najmenej 1 250 000 eur na každú poistnú udalosť a najmenej 1 850 000 eur úhrnom pre všetky poistné udalosti vzniknuté v jednom kalendárnom roku. 
• pôvodný limit bol najmenej 1 120 200 eur na každú poistnú udalosť a najmenej 1 680 300 eur úhrnom pre všetky poistné udalosti vzniknuté v jednom kalendárnom roku.

5. Konflikt záujmov 

• konflikt záujmov môže vzniknúť sprostredkovateľom a klientom, medzi klientmi 
• konflikt záujmu riešiť, ak sa mu nedá vyhnúť, treba klienta informovať

6. Schémy odmeňovania

• distribútori poistenia nemú byť odmeňovaní v rozpore s najlepším záujmom klientov
• distribútori nesmú posudzovať výkonnosť svojich zamestnancov spôsobom, ktorý by bol v rozpore s ich povinnosťou konať v súlade s najlepšími záujmami ich zákazníkov. 
• schémy odmeňovania nesmú obsahovať akceleračné mechanizmy.
• distribútori musia skúmať či odmeňovacia schéma má potenciál fungovať v neprospech klienta. 

7. Doplnkové poistenie a online poistenie

• IDD sa uplatňuje aj na predajcov doplnkových poistení, napríklad v predajni automobilov. Pred príchodom IDD sa tieto distribučné kanály neregulovali vôbec. 
• Regulovať sa začali aj online distribučné kanály, ktoré si predchádzajúca úprava vôbec nevšímala.

8. Štandardizovaný informačný dokument

• Podoba dokumentov sa zjednocuje, zjednodušuje, nahradil sa pôvodný informačný dokument a získal ľahšie čitateľnú podobu. Používajú sa ikony a štandardizované značky.