Mnohí ľudia majú problémy so splácaním dlhov, hrozia im exekúcie

Foto: Shutterstock

Inflácia a dlhy

Vysoká inflácia a stúpajúce dlhy sú dve zásadné ekonomické kategórie, ktoré vplývajú na životy občanov. Inflácia predstavuje rast cien výrobkov a služieb v ekonomike, zatiaľ čo dlhy sú finančné záväzky, ktoré musia byť splatené v budúcnosti. Tieto dva faktory sú úzko prepojené a ich vzťah má vplyv na hospodársky rast a stabilitu krajiny.

,,Poslaním našej asociácie je práve upozorňovať na to, že bez toho, aby podniky či fyzické osoby dostali včas zaplatené za svoje tovary a služby, nie je možné, aby akákoľvek krajina prosperovala,” konštatuje prezident Asociácie slovenských inkasných agentúr (ASINS) Martin Musil.

Bez finančnej rezervy

Asociácia preto vo svojom aktuálnom prieskume zisťovala, ako vplýva inflácia na verejnosť. Až 50 % respondentov uviedlo, že pod vplyvom inflácie museli obmedziť svoje výdavky. Rovnako polovica opýtaných priznala, že nemá vytvorenú žiadnu finančnú rezervu.

,,Situácia rozdielne vplýva na rôzne skupiny obyvateľstva. Kritická sa ukazuje hlavne v nízkopríjmových skupinách obyvateľstva, ktoré najviac pociťujú vplyv najmä zvyšovania cien potravín. Znepokojujúce je však to, že hlbšie do vrecka začínajú mať už aj ďalšie skupiny obyvateľstva. Až 13 % Slovákov hovorí, že sa im zvýšilo zadlženie,” dodáva M. Musil.

Hrozia exekúcie

Podľa ASINS je pravdepodobné, že mnoho ľudí sa ocitne v exekúcii či v problémoch so splácaním dlhov. ,,V posledných rokoch sa vymožiteľnosť pohľadávok výrazne znížila, a to jednak rôznymi legislatívnymi zmenami, ale aj samotný systém exekučného konania sa po jeho úprave v roku 2017 stal výrazne neefektívnejším. Vnímame, že čoraz viac ľudí, ktorí sa dostali do finančných problémov, sa rozhodlo rezignovať na mimosúdne riešenie svojich dlhov a čakajú na súdne či exekučné konanie, čo má za následok zbytočné zvyšovanie ich dlhov,“ vysvetľuje viceprezident ASINS Pavol Jakubov.

Táto situácia je podľa neho do značnej miery spôsobená jednak nešťastným nastavením osobného bankrotu na Slovensku, ale aj mylným presvedčením časti obyvateľstva, že im raz niekto ich dlhy odpustí v rámci nejakej amnestie. No lepšie, ako čakať na amnestiu, je podľa neho včas začať komunikovať a hľadať riešenie, napríklad aj v podobe splátkového kalendára.