Foto: Shutterstock

S kompenzáciami negatívnych vplyvov

Rezort financií svoj návrh predložil na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR. Jeho hlavným cieľom na nasledujúci rok by mala byť kompenzácia a eliminácia negatívnych vplyvov ekonomického vývoja v krajine na obyvateľov Slovenska.

Ekonomicky najzásadnejším a najnákladnejším bude boj s energetickou krízou. Rozpočet aj preto obsahuje mimoriadny objem výdavkov na rast platov učiteľov (v priebehu roka až o 23,2 %), iných štátnych zamestnancov (17,7 %), nárast dôchodkov (valorizácia 11,8b%), balík pre rodiny s deťmi (transfer rodinám presahujúci 1,1 miliárd eur), pričom zohľadňuje aj významné zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov. Zároveň prináša aj jednorazové zdroje v objeme 3,5 miliardy eur pre firmy, obyvateľstvo a verejné inštitúcie, ktorým pomôže vysporiadať sa s enormným nárastom cien energií.

Dlh by mal začať klesať

Tvorcovia návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 pracovali s aktuálnymi makroekonomickými prognózami, podľa ktorých by sa slovenské hospodárstvo v roku 2022 malo posilniť o 1,9 %, nezamestnanosť by mala klesnúť na 6 % a priemerná ročná inflácia dosiahnuť 12,4 %.

Ešte v roku 2022 sa podľa návrhu očakáva naštartovanie klesajúceho trendu vývoja celkového dlhu, ktorý by po dvoch rokoch rastu mal klesnúť na úroveň 59,4 % HDP. Hrubý dlh by mal pokračovať v poklese aj v roku 2023 pod úroveň 58 % HDP, pravda, s podporou vysokej očakávanej inflácie a aj vďaka využitiu naakumulovaných likvidných zdrojov. „Strednodobá prognóza za horizontom budúceho roku naznačuje kontinuálny no miernejší pokles dlhu verejnej správy,“ konštatuje Ministerstvo financií SR.