M. Klimo o AI, digitalizácii a blockchain technológiách | KAPITÁLOVÝ TRH 2025

Aký vplyv má digitalizácia a fintech riešenia na tradičných hráčov kapitalového trhu?

Tak digitalizáciu tu už máme 20 rokov, 30 rokov možno, takže aktuálne prežívame asi vlnu číslo 3 alebo 4, možno 5. Ešte možno spomeniem, že máme tu vlnu umelej inteligencie, ktorá prináša zase novú vrstvu práve tej digitalizácie, kde firmy potrebujú sa zmeniť a upraviť na to, to, aby vedeli pracovať s umelou inteligenciou. No ale ten vplyv je veľmi podobný ako na všetkých spoločností, ktoré nejakým spôsobom pracujú s dátami klientov, s dátami produktov. Naozaj, tie očakávania zákazníkov koncových sú na to, aby tie služby fungovali všetky ako Facebook alebo Instagram, proste otvorím, funguje, ide.

To, že ja musím niečo vypisovať a a ukazovať nejaké dokumenty, to je naozaj považované za zastaralé. No a tým pádom aj v rámci kapitalových trhov je to naozaj kľúčové, aby ten užívateľský zážitok bol čo najviac plynulý. A pokiaľ sa spoločnosti na to nebudú sústrediť, tie existujúce, tak fintechy im zoberú týchto klientov. Vlastne vidíme to na slovenskom trhu napríklad Finax, ktorý pravdepodobne ukradol alebo zobral klientov tradičným inštitúciám, ktoré vyžadovali, aby ste sa stretli s fyzickým človekom, dali si kávičku, vypísali papiere versus vo Finaxe ten onboarding je zásadne jednoduchší. Takže toto je pre mňa to, že buď tá existujúca inštitúcia adoptuje tieto technológie, alebo možno kúpi nejaký fintech, aj to sa deje, aj u nás v našom trhu.

Vidíte potenciál technológie blockchain v oblasti kapitalového trhu aj mimo kryptomien?

Jasné. Ten princíp, ktorý priniesol blockchain je pre každého účtovníka veľmi prirodzený. V podstate je to iba jasný záznam toho, čo sa dialo a ako sa to dialo a že nikto to nesfalšuje. Takže ten blockchain je naozaj iba nový spôsob sledovania dát, ako tie dáta nastupujú po sebe. Takže akákoľvek institúcia, keď veľakrát sa používa slovo krypto, aj blockchain spolu, ale sú to dve odlišné veci. Krypto je iba mena, ktorá beží na technológií blockchain, ale taktiež sa takto nespýtate v banke, že či používajú databázy, jasné, používajú databázy. Takže blockchain je jedna z technológií, ale je pomalšia.

Je pomalšia ako tradičné technológie, takže treba vyberať, kde naozaj chcete mať kontrolu nad tým, čo sa udialo, ale aj tú nemennosť toho, čo sa udialo, čo pri finančných inštitúciách je veľmi dôležité lebo preto nám nechcete, aby niekto odpísal z nejakej databazy niečo, presunul si peniažky niekam inám. Takže ten blockchain naozaj dáva zmysel ale pomalšie a možno komplikovanejší na implementáciu.

Ktoré technologické inovácie považujete za také najvýznamnejšie pre budúcnosť obchodovania a investovania?

Ja som to už naznačil. Je to pre mňa umelá inteligencia. Je okolo toho veľký hype teraz ale je z môjho pohľadu opodstatnený. V podstate je to nová technológia, ktorú sme tu doteraz nemali ako ľudstvo a umožňuje nám oveľa prirodzenejšie komunikovať so strojom. To znamená, že v praxi pre kapitálové trhy alebo pre finančných poradcov, to znamená, že zákazníkov vedia onboardovať rýchlejšie, vedia ich dostať do svojich systémov rýchlejšie. Všetci sú zvyknutí, že už viete naskenovať občiansky, aby ste si napríklad v Tatra banke založili účet. To je jednoduché, ale potom veci ako vypísať zmluvu, poslať tú zmluvu, podpísať ju, to tiež už začína byť beznejšie.

Ale to, že ten zákazník vie potom interagovať či už s nejakým chatbotom, alebo s nejakým digitálnym avatarom, to ešte len budeme vidieť na tom trhu. Ono to už začína troška, ale je dosť možné, že o pár rokov vôbec nebudeme vedieť rozlíšiť, či sa bavíme s človekom alebo so strojom. A dalo by sa povedať, že už dneska existujú na to technológie. No a ešte jednu vec upozorním, toto prináša aj veľmi veľa rizik. Samotné technológie sa dajú použiť na to, aby ste sfalšovali identitu človeka, aby ste sfalšovali jeho hlas, jeho pohyb tváre. A tým pádom dnešné technológie na identifikáciu identity sú už pozadu dneska, lebo tá umelá inteligencia vie naozaj, že skopírovať toho človeka, čo prinesie strašne veľa rizik pre banky, pre finančné institúcie aj kapitálové trhy ako také.

V čom podľa vás zaostávame v regióne Strednej a Východnej Európy, pokiaľ ide o technologickú modernizáciu kapitálového trhu?

Tak ten trh, ako máme to šťastie, že sme jedna z tých krajín, ktorá začala digitalizovať neskoro do určitej miery, až v 90. rokoch, pričom v zahraničí to začalo možno v 80. To vidíme aj mobilnými sieťami, máme ich extrémne dobré, keď idete do Londýna a tam je to so signálom absolútne katastrofálne. Rovno sme mali novú éru kreditných kariet a platobných kariet. Takže my ako aj v bankovníctve a celkovo v tom finančnom sektore sme viac popredu, ale kapitálové trhy a možno poisťovníctvo stále zaostávajú, čo sa týka papierovej stopy. To znamená, že strašne veľa procesov je ešte stále na papieri.

Nie je na to právny dôvod bezprostredne, pri niektorých situáciách áno, ale veľakrát naozaj iba treba ten súhlas v nejakej forme. Takže ak overíte identitu toho človeka, tak dnes naozaj veľa zákazníkov stále sa stretáva s tým, že naozaj musí ísť na tú kávičku, alebo naozaj musí ísť niekam na to, aby podpísal nejaký kus papiera. A v tomto sme asi troška pozadu, ale keď sa pozriete na západné trhy, tam stále proste poisťovníctvo a kapitolové trhy veľakrát boli a sú pozadu. A práve tí fintechoví hráči im rozbijajú toto a nútia ich buď nakúpiť tie fintechy, aby vedeli mať tú schopnosť, alebo s nimi konkurujú, čo potom teda znamená strata ziskov.