Kedy sa financie zhodnocujú s čo najvyšším výnosom a, naopak, kedy je riziko investovania čo najmenšie?

Foto: Shutterstock

V hre sú tri hlavné parametre

Viac ako 30 rokov po nežnej revolúcii majú už aj občania Slovenska k dispozícii prakticky všetky sporiace a investičné nástroje finančného trhu. Výber toho najvhodnejšieho sa odvíja od niekoľkých parametrov.

„Základné parametre každého investičného produktu sú riziko, výnos a likvidita. Zároveň je dôležité porovnať očakávaný výnos s možnosťou realizácie transakcie,“ hovorí PR manažér VÚB banky Dominik Miša.

Spomenuté tri ukazovatele nie sú však jediné, podľa ktorých by sa mal sporiteľ alebo investor orientovať. „Okrem výnosových očakávaní klienta a jeho rizikovej tolerancie je potrebné zohľadniť aj iné skutočnosti, ako napríklad plánovaný horizont použitia peňazí,“ vysvetľuje vedúci oddelenia produktového manažmentu Tatra Asset Management Martin Smrek.

Riziko si klient musí zvážiť sám

„Pojem riziko býva často mylne interpretované. Pri štandardných finančných nástrojoch riziko neznamená, že klient o vložené, respektíve investované prostriedky príde, ale znamená to mieru kolísania hodnoty vkladu, prípadne investície,“ tvrdí vedúci oddelenia produktového manažmentu Tatra Asset Management Martin Smrek.

Každý klient musí rizikovosť investície posúdiť sám. Vhodná miera podstupovaného rizika je daná najmä tým, aké veľké riziko je klient ochotný niesť. „Pred uzatvorením zmluvy klient dostane podrobné informácie o rizikovosti aj výnosnosti investičnej stratégie, na ktorú je jeho produkt naviazaný. Cieľom je, aby sám vedel vyhodnotiť, či uvedené parametre zodpovedajú jeho vzťahu k investičnému riziku,“ konštatuje hovorkyňa poisťovne Generali Katarína Kukurová.

Dôležitý je aj výnos a likvidita

Výnos je odmena, ktorú by mal klient dosiahnuť pri vhodnom investovaní svojich prebytočných finančných prostriedkov. Likvidita je schopnosť premeny investície na peniaze bez straty jej hodnoty.

„Klienti by mali zhodnocovať svoje financie iba cez kvalitné a overené produkty, ktoré majú optimálny pomer medzi výnosom a volatilitou,“ tvrdí riaditeľ odboru životného a retailového poistenia Allianz – SP Vladimír Halás. Svoje očakávania ohľadom výšky výnosu by klienti mali prispôsobiť svojmu investičnému cieľu, presnejšie tomu, na čo chcú svoje prostriedky použiť, a dĺžke investície.

Výška výnosu sa tak priamo odvíja od rizika, ktoré je klient ochotný podstúpiť, a likvidity produktu. Spoločnosti pomocou garantovaných produktov umožňujú klientovi investovať s nižším rizikom, no investícia je takmer vždy viazaná na konkrétne obdobie. Naopak, likvidnejšie produkty prinášajú vyšší výnos, ale spolu s ním aj vyššie riziko.

„Vo všeobecnosti platí, že čím má klient bližšie k dôchodkovému veku, tým by mal uprednostniť nižšie riziko aj za cenu nižšieho výnosu a naopak,“ hovorí K. Kukurová z poisťovne Generali.

Vhodný pomer rizika, výnosu a likvidity je pre každého klienta individuálny. Existuje však jedna výnimka – sporenie na dôchodok. „To, čo je zvyčajne spoločné pre všetkých klientov, je sporenie s dlhým investičným horizontom, napríklad 30 rokov. V tomto prípade, bez ohľadu na rizikovú kategóriu klienta, je vhodná investícia prinášajúca vyšší výnos, ktorá nesie aj vyššie riziko – napríklad do akciových podielových fondov,“ uvádza predseda predstavenstva spoločnosti European Investment Centre Roman Scherhaufer. To je totiž do veľkej miery eliminované práve dĺžkou investície.

Kde sú hranice pri znášaní rizika?

„Znášanie rizika pri investovaní je veľmi individuálna záležitosť. Je na zvážení každého klienta, aby posúdil svoju schopnosť zvládnuť kolísanie hodnoty investície,“ hovorí M. Smrek z Tatra Asset Management.

Vzťah k riziku má každý klient iný. No rôzne typy produktov nesú so sebou rôznu mieru rizika. Nie všetky produkty sú vhodné pre všetky typy klientov. Navyše finančný produkt je potrebné vyberať podľa klientových zámerov, respektíve cieľov.

Typické bankové produkty, ako termínované vklady alebo bežné účty, predstavujú najbezpečnejšiu formu uloženia investície. V súčasnosti sú však výnosy na týchto produktoch prakticky nulové. Po započítaní inflácie je preto ich využívanie stratové.

Poistné produkty, ako životné poistenie s investičnou zložkou, investujú do podielových fondov. Poisťovňa tu plní úlohu prostredníka, a tak preberá na seba aj časť rizika, za čo si berie aj patrične vysoký poplatok. Zhodnocovanie voľných zdrojov prostredníctvom poisťovne patrí k najdrahším možnostiam pre klienta. No ak sa zvolí dlhý horizont sporenia – povedzme 30 a viac rokov, ako pri sporení do dôchodku, riziko je vo výsledku ešte nižšie.

Likvidita takýchto produktov je nízka kvôli prítomnosti pokút za predčasný výber. Vložené peniaze je pre dosiahnutie maximálneho zisku nutné nechať zainvestované čo najdlhšie a hlavne nevyberať ich predčasne.

Najväčšie potenciálne riziko so sebou nesie využívanie produktov kapitálového trhu. „Najvyššie riziko je pri 100 % investícii do akcií na 1 rok, nasledované 100 % investíciou do dlhodobých dlhopisov, napríklad 30-ročných. Naopak, najnižšie riziko je do krátkodobých dlhopisov, respektíve nástrojov peňažného trhu na dlhý investičný horizont,“ tvrdí R. Scherhaufer z European Investment Centre.

Ako je to s vysokoúročenými zmenkami?

Vysokoúročené korporátne zmenky sú špecifickým typom finančného produktu, ktorý je kvôli ich rizikovosti vhodný len pre úzku skupinu investorov. Zvyčajne ich vydávajú menšie a stredne veľké spoločnosti, ktoré nimi financujú časť svojich aktivít. Takto získané zdroje sú použité na financovanie malého počtu projektov.

Nízka diverzifikácia použitia investícií zvyšuje riziko. To je následne vykompenzované ponúkaným vyšším výnosom. Tí, ktorí predávajú zmenky, ich často stavajú do roly dlhopisu. Investované zdroje sú spravidla viazané na rok a viac, pričom výnos je fixný. Na prvý pohľad ide preto o garantovaný nástroj. Riziko sa tu však skrýva v bonite emitenta (toho, kto zmenku vydáva), presnejšie v jeho schopnosti sľúbený výnos v stanovenom čase aj vyplatiť.

Jednoducho povedané, napriek tomu, že je výnos garantovaný, ten, kto zmenku vydal, môže skrachovať a nemusí byť schopný vyplatiť ju. Ak sa spoločnosť, ktorá vydáva zmenku, dostane do problémov kvôli takmer nulovej diverzifikácii, návratnosť investície padá prakticky na nulu.

„Čím je vyššia bonita emitenta, tým nižší výnos musí ponúknuť a naopak. Investor by preto mal mať na pamäti, že atraktívny výnos ponúkaný na takomto type produktu so sebou prináša aj vysoké riziko, že emitent nebude schopný investovaný kapitál splatiť,“ vysvetľuje M. Smrek.

Zdanlivo dobrá investícia sa v prípade krachu spoločnosti ľahko môže premeniť na absolútnu stratu. „V rámci rizikovej časti svojho portfólia investor môže zvážiť aj takúto formu investovania. Nikdy by však investícia tohto typu nemala tvoriť jeho väčšiu časť, aby nebola ohrozená jeho dlhodobá výkonnosť v prípade negatívnej udalosti týkajúcej sa konkrétneho emitenta,“ tvrdí D. Miša z VÚB. 

Štandardne-neštandardné zmenky Arca Capital

Na prahu tohtoročného leta vystúpil do popredia prípad zmeniek spoločnosti Arca Capital, ktorá vyhlásila neschopnosť vyplatiť investorom sľubované výnosy. Investori s najväčšou pravdepodobnosťou o väčšinu svojich financií prídu. To však zo zmeniek nerobí „zlý“ produkt.

„Na zmenkách Arcy capital nebol neštandardný ich 8 % výnos, ale to, že boli kvartálne. Predať trojmesačnú zmenku s takým výnosom s tým, že investujem do veľkej bonitnej spoločnosti, nie je vôbec náročné. Takéto zmenky sa jednoducho predávajú, ale sú nezodpovedné voči klientom,“ uvádza generálny riaditeľ investičnej skupiny Proxenta Pavol Kožík.

Korporátne zmenky a investovanie do produktov kapitálového trhu ako takého patria k bežne využívaným nástrojom. Pri každej investícii klient musí však zvážiť ako jej zámer, od ktorého sa odvíjajú ostatné dôležité parametre, tak aj spoločnosť, ktorej svoje nadbytočné finančné prostriedky s vidinou výhodného zhodnotenia zveruje.