Foto: Shutterstock

Cena nehnuteľností na Slovensku

Priemerná cena nehnuteľností na Slovensku v treťom štvrťroku 2022 predstavovala 2 714 eur za meter štvorcový, čo znamená medziročný nárast o 21,9 %. Priemerné ceny v jednotlivých krajoch sú mierne odlišné. Najdrahším bol Bratislavský kraj s priemernou cenou 3 451 eur za meter štvorcový podlahovej plochy bytu či rodinného domu. Druhá najvyššia priemerná cena rezidenčných nehnuteľností je podľa údajov Národnej banky Slovenska v Košickom kraji, kde dosahuje v priemere 2 385 eur.

Najnižšie priemerné ceny za tretí štvrťrok boli zaznamenané v Nitrianskom kraji (1 450 eur za meter štvorcový), Trenčianskom kraji (1 698 eur) a v Banskobystrickom kraji (1 766 eur). Najvyšší medziročný rast zaznamenali Prešovský (+7,4 %) a Trenčiansky kraj (+5 %).

Najdrahšie nehnuteľnosti v Európe

Výrazný nárast cien môžeme pozorovať aj v ďalších európskych mestách. Najdrahšia je švajčiarska  Ženeva, v ktorej sa ceny za meter štvorcový vyšplhali z minuloročných 13 760 eur na tohtoročných 15 260 eur, pričom údaje sú za prvý štvrťrok tohto a minulého roku. Veľmi podobne je na tom ďalšie švajčiarske mesto Zürich, kde ceny stúpli z 12 880 na 13 880 eur.

Hneď po Zürichu nasleduje Luxembursko, kde ceny medziročne vzrástli z 11-tisíc na 12-tisíc eur, a nemecký Mníchov, kde sa priemerná cena 9 300 eur v priebehu roka zmenila na 10 400 eur.

Nie v každom meste a štáte Európy však ceny stúpajú nahor. Existujú aj metropoly, kde ceny rezidenčného bývania klesajú. Príkladom je britský Londýn, kde na rozdiel od iných európskych miest ceny doslova spadli. Z rekordných 15 430 eur v prvom štvrťroku 2021 sa v prvom štvrťroku 2022 znížili na 13 750 eur.

Podľa dostupných štatistík nastal rovnaký trend aj v troch ďalších európskych mestách. Prvým je španielska Barcelona, kde cena jemne klesla zo 4-tisíc eur na 3 930 eur. Druhým je ďalšie španielske mesto Sevilla, kde došlo k poklesu ceny z 2-tisíc eur na 1 970 eur, a tretím je fínske Lahti, kde cena poklesla z 1 999 eur na 1 940 eur.

Mestá, v ktorých ceny stagnujú

V Európe sa nachádza viacero miest, kde ceny bývania rastú len pomaly, respektíve stagnujú. Sú to napríklad:

Dôvodom rastu cien nehnuteľností v mnohých európskych mestách je vysoký dopyt, ktorý prevyšuje ponuku. Na konečné ceny má vplyv aj inflácia, najmä rast cien energií, stavebných materiálov a stavebných prác.

Rast cien nehnuteľností sa spomaľuje

Rast cien nehnuteľností bol v roku 2022 rýchly nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európy. V niektorých krajinách, vrátane tej našej, sa však zdražovanie bývania začína spomaľovať alebo stagnovať.

Príkladom je Francúzsko, kde sa vývoj cien nehnuteľností výrazne spomalil kvôli nižšiemu dopytu po novom alebo vlastnom bývaní. Vysoké úrokové sadzby a prísnejšie podmienky na získanie hypotéky spôsobili, že ľudia nemajú taký záujem o nákup nových bytov či rodinných domov. Podobný scenár sa očakáva aj v ďalších krajinách.

Mali sme lacné hypotéky

Druhý kľúčový údaj, okrem ceny kupovaného rezidenčného bývania, ktorý ovplyvňuje dianie na trhu s nehnuteľnosťami, je cena, za ktorú si občan požičiava prostriedky v banke, aby toto svoje nové bývanie mohol financovať. Úrokové sadzby hypotekárnych úverov ešte pred rokom dosahovali svoje historické minimá.

Priemer krajín eurozóny bol na úrovni približne 1,3 %, pričom až tri krajiny sa s priemernou úrokovou sadzbou svojich hypoték dostali pod hranicu jedného percenta. Medzi ne patrilo aj Slovensko s „priemerkou“ 0,94 % ročne. Dnes je však už všetko úplne inak.

Čo spôsobilo razantnú zmenu

Európska centrálna banka (ECB) najprv len avizovala a potom v lete tohto roku aj začala zvyšovať svoje kľúčové úrokové sadzby. Dosiaľ tak urobila už trikrát, pričom sa so svojimi úrokmi dostala na úroveň 2 %. Európske banky na tento trend reagovali ešte v predstihu a priemerné úrokové sadzby hypotekárnych úverov v jednotlivých krajinách eurozóny už od marca 2022 išli prudko nahor.

Pod úrovňou dvoch percent sú už len Francúzsko (1,68 %) a Malta (1,98 %). Priemer eurozóny je 2,38 % ročne, pričom až päť krajín sa so svojimi úrokovými sadzbami dostalo nad úroveň troch percent. Medzi nimi aj najsilnejšia európska ekonomika – Nemecko (3,01 %), ďalej Estónsko (3,2 %), Grécko (3,36 %), Litva a Lotyšsko (obe po 3,46 %).

Slovenská republika sa v priebehu posledných 12 mesiacov prepadla do hlbokého európskeho priemeru s priemernou úrokovou sadzbou svojich nových hypoték na úrovni 2,51 % (ku koncu tretieho štvrťroku 2022). Trendom pri zdražovaní hypoték bolo, že najväčší percentuálny nárast zaznamenali krajiny, v ktorých boli tieto úvery pred rokom najlacnejšie.

Čo nás čaká v budúcnosti

Existuje reálny predpoklad, že ECB bude pokračovať vo svojej doterajšej jastrabej politike zvyšovania úrokových sadzieb. V rámci decembrového rokovania Rady guvernérov sa počíta so zvýšením kľúčových sadzieb o minimálne polovicu percentuálneho bodu.

V podobnom duchu by mali pokračovať aj jednotlivé banky pôsobiace na slovenskom finančnom trhu. V uplynulom mesiaci zvýšilo úroky svojich hypotekárnych úverov niekoľko z bánk, medzi nimi aj dvaja veľkí hráči na trhu – Slovenská sporiteľňa a Tatra banka. Začiatkom decembra sa k nim pridali aj VÚB banka a Prima banka. 

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.