Každý štvrtý Slovák má skúsenosti s finančným podvodom. Cieľom sú najmä dôchodcovia
Finančné podvody sú podstatne rozšírenejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Oficiálne policajné štatistiky hovoria síce len o stovkách prípadov, reálne ich však môže byť oveľa viac. V prieskume totiž až 25 % opýtaných uviedlo, že buď oni sami, alebo ich blízki, sa stali obeťou podvodu.

Foto: Shutterstock
Najviac útokov je v Bratislave a Košiciach
S nečestným konaním podvodníkov sa doposiaľ stretla približne štvrtina Slovákov. Z prieskumu Poštovej banky vyplýva, že najčastejšie sa s finančnými podvodmi stretávajú ľudia v Košickom kraji, kde takmer 29 % opýtaných uviedlo, že ich alebo ich blízkych obrali podvodníci o peniaze. O necelé percento menej to bolo v Bratislavskom kraji. Naopak, najlepšie je na tom Trenčiansky kraj.
Obeťami podvodov sú pritom ľudia bez ohľadu na vek a pohlavie, obete finančných podvodov sú aj medzi ľuďmi do 30 rokov, no pravidelnou korisťou sú práve seniori. Z nich až 27,5 % priznalo, že prišli o peniaze v dôsledku finančných podvodov, pričom u takmer každého desiateho išlo o sumu vyššiu ako 5-tisíc eur. Najčastejšie však ide o nižšie sumy v rozpätí od 100 do tisíc eur.
„V posledných mesiacoch pribúdajú podvodné telefonáty, ako aj podvodné komunikácie s cieľom získať prístup k citlivým údajom a peniazom. Vždy preto zvážte, komu poskytujete svoje platobné údaje a údaje z karty a overte si, či ide o spoľahlivého predajcu či obchod. Ak vám chce niekto zaplatiť peniaze za tovar či službu, nepotrebuje číslo vašej platobnej karty, CVC kód a ani dátum exspirácie karty, len IBAN. Žiadne ďalšie informácie potrebné nie sú,“ upozorňuje hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká.
Prípadov je veľa, no ľudia ich nenahlasujú
Hoci polícia eviduje ročne desiatky finančných podvodov na senioroch, reálne tento počet môže byť oveľa vyšší. Nie všetky prípady totiž ľudia nahlasujú. Potvrdzuje to aj špecialistka na trestné právo Lucia Kurilovská: „Prípadov podvodov na senioroch môže byť niekoľkonásobne viac, ako je oficiálne nahlásených a zaevidovaných. Ide o takzvanú latentnú kriminalitu. Ak sa seniori stanú obeťou podvodu a chcú sa vyhnúť komplikáciám spojeným s policajnými úkonmi, prípad nenahlásia.“
Mnohí sa podľa nej boja ísť vypovedať, lebo sa obávajú stretnutia s páchateľom zoči-voči. Ďalší majú strach z opakovaného vypočúvania, hoci aj to už je možné riešiť v trestnom konaní. A sú aj takí, ktorí nechcú nahlásiť, že boli podvedení a okradnutí aj preto, lebo sa za to hanbia, alebo sa to boja priznať svojim príbuzným, prípadne to bagatelizujú.
Vhodná je pomoc mladších príbuzných
Neželaným finančným stratám a v dôsledku toho aj psychickej ujme môže zabrániť dôsledná edukácia. Z prieskumu vyplynulo, že len niečo vyše 10 % Slovákov si spolu so svojimi staršími príbuznými prechádza ich finančné transakcie, informuje ich o typoch podvodov a o tom, ako sa pri nich zachovať.
To, že je spolupráca mladšej a staršej generácie nielen v tejto oblasti nevyhnutná, zdôrazňuje aj odborníčka: „Aktívna medzigeneračná spolupráca môže byť jednou z ciest, ako ochrániť svojich príbuzných pred sociálno-patologickými javmi, podvodmi, ale aj ako ich prirodzene edukovať v mnohých ďalších oblastiach života,“ hovorí riaditeľka občianskeho združenia Senior Friendly Lívia Matulová Osvaldová.
Kľúčové slová
Podujatia

2023

Finanční agenti

Kryptomeny

Zamestnanie

Kultúra a umenie


SPRAVODAJSTVO





Najčítanejšie
- 1.Mnohí ľudia majú problémy so splácaním dlhov, hrozia im exekúcie
- 2.Parlament schválil novelu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Ktoré mamičky dostanú viac peňazí?
- 3.Poslanci rozhodli: Spotrebná daň z liehu sa zvyšuje o 30 %
- 4.Tohtoročná Veľká noc nebude štedrá. Slováci plánujú šetriť viac ako v predchádzajúcich rokoch
- 5.Vyplácanie aktivačného príspevku ľuďom bez práce sa od 1. apríla 2023 zmení