Podielový fond drží podiely v  podobe cenných papierov v  najrôznejších druhoch finančných aktív. Najčastejšie sa stretávame s  akciovými alebo dlhopisovými podielovými fondmi. Podielový fond nakupuje cenné papiere v  mene svojich podielnikov. Ak teda niekto investuje do podielového fondu, investuje de facto priamo do cenných papierov, ktoré podielový fond spravuje. 

 

Obrovskou výhodou podielového fondu je úspora transakčných nákladov. Ak by mal každý jeden investor investovať priamo do mnohých cenných papierov sám, poplatky za nákup, držbu a  predaj by boli neúnosné a zmysel investovania by sa stratil. Podielový fond však združuje tisícky podielnikov a transakčné náklady sa tým zásadne znižujú.

 

Ak investor investuje do podielového fondu, za investované prostriedky si nakúpi príslušný počet podielových jednotiek. Vlastní tak časť podielového fondu a  má nárok na výnosy z  investovania. Ak cena cenných papierov v  portfóliu fondu rastie, zvyšuje sa hodnota celého podielového fondu. Tým sa analogicky zvyšuje aj hodnota podielu podielnika. Na tomto princípe investori na podielových fondoch zarábajú.

Aj keď každého záujemcu o investovanie prirodzene zaujímajú predovšetkým dosiahnuteľné výnosy, vždy je správne najskôr pochopiť možné riziká. Tak ako pri každom spôsobe investovania, aj pri investovaní do podielových fondov vznikajú viaceré druhy rizík. Jedným z  najdôležitejších je riziko straty z  investície v  dôsledku poklesu cien cenných papierov.

 

Riziko straty podielového fondu závisí od rizikovosti konkrétneho cenného papiera. Platí, že čím je vyšší potenciálny výnos, tým existuje vyššie riziko straty. Ak niekto investuje do akciového fondu, musí rátať s  vyššou možnosťou straty, ako napríklad pri investovaní do dlhopisových podielových fondov. Riziko podielového fondu je najjednoduchšie viditeľné na jeho volatilite. Ide o štatistickú veličinu, ktorá udáva rozsah, v akom štandardne kolíše cena konkrétneho finančného nástroja. Čím je volatilita vyššia, tým je aj riziko straty vyššie. Do rizikových podielových fondov je dobré investovať v dlhšom časovom horizonte. Prípadné straty sa počas dlhšieho obdobia môžu vymazať.

 

Výnosy z  investovania sa nikdy nedajú dopredu odhadnúť. Aj pri garantovaných investičných schémach vždy existuje nejaké riziko. Zároveň historické výnosy nikdy negarantujú rovnaké výnosy aj v  budúcnosti. Preto pri výbere podielového fondu nie je dobré vyberať podľa doterajších výnosov, ale podľa potenciálnych rizík a  tiež podľa výšky poplatkov.

 

 

S každým spôsobom investovania sa spájajú nejaké poplatky. Štandardne existujú pri investovaní do podielových fondov dva typy poplatkov. Vstupný a  priebežný. Existujú aj iné, napríklad výstupný a výkonnostný, tie sú však menej časté.

 

Vstupný poplatok sa platí buď priamo na začiatku investovania, prípadne ako percento z  cieľovej sumy. Môže sa platiť aj priebežne počas celého obdobia investovania. 

 

Priebežný poplatok je do určitej miery skrytým poplatkom, pretože väčšina investorov o  ňom ani nevie. Výkonnosť fondu sa totiž udáva už po odpočítaní tohto poplatku. Pochopiteľne, čím je tento poplatok vyšší, tým viac ukrojuje každý rok z  investičného výnosu. Pri investovaní do podielových fondov je vždy dobré zistiť si, aký vysoký je priebežný poplatok.

V  súčasnosti existuje už obrovské množstvo podielových fondov pre každého investora. Pri výbere je dôležité poznať odpoveď na tri základné otázky:

 

 

Po zodpovedaní otázok zostáva už len vybrať ten správny fond s akceptovateľnými poplatkami a  pravidelne posielať peniaze na investičný účet.